Na Obchodnej ulici, ktorá je jednou z najrušnejších v Bratislave, bol čulý život aj v minulosti. Niekdajšia Schöndorfská ulica (Schöndorfergasse či Széplak utca) spájala dve brány - Michalskú a Schöndorfskú, ktorá stála na dolnom konci dnešnej Obchodnej ulice.
Najstaršie pomenovania a osídlenie
Ulica, ktorá vznikla na mieste stredovekej osady Szeplak/ Schöndorf/ Krásna ves, bola premenovaná celkom 22-krát. Dnes má ulica názov, ktorý opäť, tak trochu, pripomína tých, ktorí ju vytvorili. Po celé stáročia si na nej stavali kamenné a hlinené domy remeselníci, vinohradníci a obchodníci.
Najstaršie pomenovanie ulice bolo Uhorská (Ungarngasse). Dostala ho podľa svojich najstarších obyvateľov - Uhrov, ktorí sa tu usadili v 13. storočí. Už v 13. storočí sa tu údajne usídlili maďarskí služobníci Hradu, neskôr na Obchodnej bývali prevažne vinohradníci. Už v roku 1279 sa spomína ako villa Zeplok. Synovia Jakuba, vydrického majiteľa domu, v tom roku predávajú spustnutú vinicu na krásnoveských vŕškoch. Názov Schöndorf (Krásna ves, Széplak) sa často spomína už v roku 1382 a potom v testamentoch z 15. a 16. storočia.
Osadu Schöndorf, kde bývali hostia prešporského Hradu, daroval prešporským mešťanom kráľ Ladislav IV. v roku 1288. O štyri roky kráľ Ondrej III. na žiadosť občanov tento dar potvrdil, ba v roku 1297 dokonca nariadil spojenie Schöndorfu s mestom Prešporkom, aby sa takto nahradil úbytok mestského obyvateľstva. Podľa tohto výnosu Ondreja III. sa začlenenie Schöndorfu do Prešporku stalo kľúčovým pre rozvoj mesta.
BRATISLAVA SLOVENSKO VSTUP DO STREDNEJ EURÓPY
Vývoj ulice v stredoveku
V roku 1442 prebudovali bránu na kamennú, aj preto sa v účtovných knihách z 15. a 16. storočia spomína ako Stain in thar, Stainenin tor. Účty z roku 1596 hovoria o tom, že ju zdobil maľovaný mestský erb. Podľa mestských účtov z roku 1459 uzatvárala ulicu priekopa, kamenná brána a závory. Podľa mestskej pozemkovej knihy z roku 1439 mala Schöndorfská ulica 52 domov, jeden hospodársky majer a jednu prázdnu parcelu.
Zaujímavosťou je, že sa tu nachádzal aj nevestinec obohnaný ohradou (domus civitatis, in qua habitant mere-trices). Bol to teda mestský dom a mesto z jeho výnosu platilo kata. Mestské účtovné knihy za obdobie 1434 - 1543 spravidla spomínajú tento dom ako „Frauenhaus“, zriedka ako „Frauenhof“ alebo ako „Weissenburg“. Podľa komorských účtov z roku 1451 stál v blízkosti hliniska, teda na konci predmestia. V rokoch 1440 - 1470 tu pribudlo 9 nových domov, takže v roku 1500 mala ulica už 61 domov a jeden majer.
Významné udalosti a budovy
Na tejto ulici stál aj dom Mateja Ebeczkého, kde sa v roku 1578 zrodila vzbura proti mestskej rade. Na čele vzbury stál Ulrich Hauser. Mestskú radu zachránil iba miestodržiteľ a hradná posádka. Vyšetrovanie trvalo celý rok, vzbúrencov odsúdili na smrť, napokon ich však omilostili s podmienkou, že do roka rozpredajú celý svoj majetok a navždy sa vysťahujú z Prešporka.
Je známe, že na Schöndorfskej ulici bývali v minulosti najmä vinohradníci, ktorí mohli v širokých podbrániach predávať vlastné víno. No bola tu tiež prvá záložňa v Prešporku, ktorá vznikla v roku 1772, a za dnešným Zlatým jeleňom tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol (Schwarzadlerwirthshaus). V časoch Korabinského tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol, za dnešným Zlatým jeleňom. Aj budova pošty siahala do tejto ulice. Domáce vinice, takzvané Poinlweingärten, boli na ľavej strane. Na ľavej strane boli domáce vinice.
Školstvo na Obchodnej ulici
Na tejto ulici a na rohu Hurbanovho námestia sa nachádza Urbauerovej internátna verejná dievčenská základná a meštianska škola, ktorá má vynikajúcu povesť. V 18. storočí mal na tejto ulici protestantskú základnú školu Martin Betrany. Navštevovalo ju do 60 žiakov, chlapci aj dievčatá. Škola sa viackrát sťahovala z domu do domu. Do roku 1769 v nej vyučoval Krištof Buchhofer. Po ňom tam učili starší študenti a dva roky aj krajčír Juraj Wegner.
Na ulici boli dva nadačné domy - základina Ferdinanda Langa a Samuela A. Od 16. storočia existujú záznamy o 6-tich zničujúcich požiaroch. Ten najväčší, v roku 1633, zničil takmer celú ulicu. Ulica mala viacero verejných studní a práve v budove ÚĽUV na Obchodnej ul. č. 64 bola verejná studňa.
Obchodná ulica v 20. storočí a príbeh mliekárne Kraus
Prvé moderné stavby začali pribúdať na Obchodnej ulici v 30. rokoch 20. storočia. Zvonenie električky sa v Prešporku prvýkrát ozvalo pred 125 rokmi, v auguste 1895. Električkové trate pribúdali postupne, trať cez Obchodnú bola dokončená a daná do prevádzky v roku 1899. Podľa informácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) električka začínala na Račianskom mýte a cez Blumentál a Obchodnú sa dostala až na dnešné Hurbanovo námestie, kde sa dalo prestúpiť na už existujúce električky ďalej do centra mesta či na hlavnú stanicu.
Priam detektívny príbeh má budova na Obchodnej ul. č. 64. Dom postavili pravdepodobne remeselníci na starej obchodnej ceste. Do dnešného tvaru ho vystavali po požiari v 18. storočí. Od Josefa Maiera ho kúpil v roku 1906 židovský mliekarnik David Kraus. Na základe informácií sa David Kraus domnievam, že David Kraus prišiel z Nitry, ale do Prešporku prišiel aj s manželkou. V zadnej časti pozemku mali hospodárske budovy. Mliekareň prosperovala a vyhrávala súťaže. Na základe výsledku prvej zemskej prehliadky mliékarských výrobkov, konanej dňa 15. apríla v Bratislave, boly podniky s výbornými výrobkami doporučené k účasti na celoštátnej prehliadke, odbývanej dňa 12. mája t. r. Maslo z mliekárne D. Krausa získalo 1. cenu.
V roku 1923 požiadal, medzičasom už bratislavský obyvateľ, David Kraus o povolenie na vykonanie adaptačných prác vo svojom dome na vtedajšej Uhorskej ul. č. 62. Dňa 23. augusta 1923 bolo povolenie vydané. Avšak stavebné povolenie bolo vydané ako provizórium na dobu 5 (päť) rokov. Dňa 02.01.1930 vydal Mestský úrad v Bratislave ďalší Výmer, v ktorom schválil žiadosť firmy na rozšírenie závodu na Uhorskej ul. za detailne popísaných podmienok.
David Kraus bol významnou osobnosťou bratislavskej židovskej komunity, keďže od 12 rokov bol predsedom orthodoxov. Dňa 29.06.1932 noviny Jüdisches Familienblatt uverejnili smútočné parte, v ktorom píšu o úmrtí Dávida Krausa. Na začiatku 1936 sa v novinách Slovenský denník objavil inzerát na jogurt „Jovo“ s adresou Uhorská 62. Neskôr v roku 1937 a 1938 boli uverejnené pozvania na valné zhromaždenie firmy Slovenská hospodárska mliekáreň, družstvo v Bratislave, na tej istej adrese.
Obdobie vojny a arizácia
Počas II. svetovej vojny chceli fašisti dať zbúrať zadné hospodárske budovy. Mliekareň aj dom na dnešnej Obchodnej ul. mal pôvodne arizovať Dr. Bela Špendík. Krausovi synovia, Dr. Eugen Kraus a Alexander Kraus žili v dome až do deportácie v 1941. V roku 1942 dom a firmu Kraus David a syn v.o.s. arizoval Dr. Ladislav Jurčovič.
V rokoch 1938-1940 úrady vyvíjali tlak na demoláciu hospodárskych budov mliekárne. V jednom úrade sa dokonca nariaďovalo vykonanie demolácie do 01.12.1940, v opačnom prípade by to urobil úrad na náklady a riziko Dávida Krausa a syna. Dňa 14.12.1940 poslal Mestský notársky úrad v Bratislave výmer, adresovaný novým majiteľom budovy na Schöndorfskej ul. č. 62 a nariaďujú v ňom vyprázdniť miestnosti obývané hospodárskou čeľaďou a používaných na maštale a skladište a súčasne demoláciu č. 2-5.
BRATISLAVA SLOVENSKO VSTUP DO STREDNEJ EURÓPY
Povojnové obdobie a ÚĽUV
Po 2. svetovej vojne užívali budovu viacerí rôzni obchodníci a podnájomníci. Od roku 1956 pôsobí v budove Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré budovu pekne zrenovovalo. Dňa 07.11.1945 podpísal prezident Edvard Beneš Dekret č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondov, na základe ktorého bola budova mliekárne D. Krausa skonfiškovaná.
Z novinových inzerátov sa dozvedáme, kto si pravdepodobne prenajímal priestory v budove na dnešnej Obchodnej ul. Dňa 22.03.1947 časopis Týždeň uverejnil oznam o súťaži, z ktorého vyplýva, že na vtedajšej Molotovovej ul. č. 64 (dnes Obchodná ul. č. 64) bola ROYAL drogéria. Dňa 17.11.1948 Denník pravda na strane šesť uverejnil oznam o možnosti kúpiť prípravok na premnožené potkany a myši okrem iných aj v drogérii ROYAL, Molotovova ul. Dňa 01.05.1948 uverejnil Denník pravda, str. 5, inzerát na „Predajňu mlieka, syra, masla“ na Molotovovej ul. 64. V roku 1949 bola budova na Obchodnej ul. už majetkom štátu. Podľa rozhodnutia zo dňa 15.09.1956, vydanej Ústredným národným výborom v Bratislave, odboru pre výstavbu, bolo vlastníkom budovy na Molotovovej ul. č. 64 (dnes Obchodná ul. č. 64) Povereníctvo školstva a kultúry, do ktorého kompetencie patril aj ÚĽUV. Dnes budova slúži ako predajňa a galéria ÚĽUV, čím si zachováva svoju historickú a kultúrnu hodnotu.
tags: #kedysi #na #obchodnej #bola #predajna #ryba