Mnohí z nás si už bez snehu ani nevieme predstaviť zimu. Je biely, studený... Ale viete o ňom skutočne všetko? Sneh je v skutočnosti priehľadný a bezfarebný. Komplexná štruktúra snehových kryštálov má za následok nespočetné malé plôšky, od ktorých sa viditeľné svetlo účinne odráža. Práve preto ho vnímame ako biely. Každú zimu nastane veľké vzrušenie, keď napadne prvý sneh.
Ako vzniká snehová vločka?
Fenomény počasia - aj tak by sa dal nazvať seriál o tých najzaujímavejších javoch počasia. A jeho prvá časť nemôže byť v tomto ročnom období o ničom inom, ako o jednom z fenoménov zimy - o snehu a trblietavých snehových vločkách. Snehová vločka sa zrodí vysoko v oblakoch, kde je veľmi chladno. Všetko začína maličkou kvapôčkou vody, ktorá zamrzne na drobnom kúsku prachu alebo inej častice. Na to, aby mohol v zime napadať sneh, musí byť vzduch dostatočne vlhký a musí obsahovať čiastočky prachu či sadzí. Tie totiž plnia funkciu kondenzačných jadier, na ktorých sa prichytávajú molekuly vody, ktoré pri nízkych teplotách primŕzajú a tak vytvárajú ľadové kryštály. Keď je v oblakoch dostatok studeného vzduchu, na túto kvapôčku sa začnú pridávať ďalšie a ďalšie kryštáliky ľadu.
„Pri tvorbe snehu musí byť teplota okolitého prostredia na úrovni okolo -12 ºC,“ objasňuje Matthias Habel, meteorológ. Špeciálny tvar ľadových kryštálov závisí od štruktúry molekúl vody. Dva atómy vodíka sú zoskupené pod uhlom 105º pri atóme kyslíka. Pri teplotách pod bodom mrazu vznikajú spojením viacerých molekúl vody 6-hranné ľadové doštičky s priemerom asi 0,1 mm. Pri padaní na zem primŕzajú vodné pary na šiestich rohoch ľadových doštičiek a vytvára sa snehová vločka. Ak sa ľadové kryštály vytvoria a naberú dostatočnú hmotnosť, začnú pomaly padať na zem.
Jedinečnosť snehových vločiek a ich rôzne tvary
Už dlho vieme, že každá snehová vločka vykazuje pri podrobnom skúmaní iný vzor. Každý jeden tento útvar je jedinečný, je teda veľmi nepravdepodobné nájsť dve rovnaké snehové vločky. Každá snehová vločka je jedinečná, pretože podmienky, v ktorých rastie, sa stále menia. Niekedy je v oblakoch viac vlhkosti, inokedy menej, alebo sa zmení teplota. Tieto rozdiely spôsobujú, že vločky majú rôzne tvary - niektoré vyzerajú ako hviezdičky, iné ako malé dosky alebo ihličky.
Veľkosť a tvar snehovej vločky závisí od teploty a vlhkosti vzduchu - ak je chladno, vlhkosť vzduchu je nižšia a vznikajú len malé vločky. „Pri nižších teplotách sa vytvárajú snehové doštičky a hranoly. Keď je teplejšie, vznikajú typické snehové vločky hviezdicovitého tvaru,“ vysvetľuje meteorológ Matthias Habel. Nie všetky snehové vločky majú tvar šesťcípej hviezdy. Šesťnásobná súmernosť, ktorú obdivujeme na snehových vločkách, je spôsobená stavbou molekúl vody v štruktúre kryštálu ľadu. Hviezdicové snehové vločky sú tenučké plátky ľadu. Najjednoduchšími snehovými vločkami sú šesťboké hranoly, ktoré majú dve šesťuholníkové základne a šesť bočných stien v tvare obdĺžnikov.
Transformácia jednoduchého ľadového hranola na komplikovane tvarovanú hviezdicovú vločku so šiestimi členitými ramenami je príkladom fyzikálnej morfogenézy. Šesť vrcholov ľadového kryštálu rastie o niečo rýchlejšie, pretože viac vyčnievajú do vlhkého vzduchu v priestoru. Tak začínajú rásť zárodky ramien. Ako kryštál postupne rastie, zárodky sa zväčšujú a na ich vrcholoch opäť vyrastajú bočné zárodky ďalších ramien. Stálym opakovaním tohto procesu napokon vzniká zložitý komplexný tvar snehovej vločky. Čím rýchlejšie kryštál narastá, tým zložitejší je jeho tvar. Snehové vločky pripomínajú svojou zložitou formou fraktály. Je definovaných 35 rôznych foriem.
- Hviezdicovité dendrity - najčastejšie sa vyskytujúci tvar snehových vločiek je hviezdica tvorená ramenami a bočnými ramenami pripomínajúca tvar stromu („dendrit“ znamená stromovitý).
- Stĺpiky a ihly - snehové vločky v tvare stĺpikov sa objavujú pri teplote okolo -6° C. Sú pomerne malé, a môžeme ich pozorovať ako malé biele vlásky, padajúce pri slabom snežení. Dlhé tenké stĺpiky nazývame ihlovité kryštály.
- Stĺpiky s klobúčikmi - vznikajú, keď vločka rastie počas cesty cez vrstvy rôznej teploty.
- Papraďovité hviezdicovité dendrity - tieto kryštály sa podobajú na hviezdicovité dendrity, ale sú väčšie a majú výraznejšie ramená s mnohými listami. Tvarom pripomínajú listy paprade.
- Diamantový kryštálový prach - sú to najmenšie snehové vločky, mnohé majú priemer menší ako priemer ľudského vlasu. Objavujú sa počas ostrého chladného počasia.
- Trojuholníkové kryštály - nezvyčajné tvary týchto snehových vločiek vznikajú pôsobením aerodynamického efektu.
- Dvanásťramenné snehové vločky - keď sa počas pádu na zem zlepia dve šesťramenné snehové vločky, môže vzniknúť dvanásťramenná vločka.
- Vločky s inovaťou a krúpy - kryštály ľadu vznikajúce v mrakoch tvorených kvapôčkami vody sa s týmito kvapkami často zrážajú, a kvapky na ľad primŕzajú.
Jak vznikají sněhové vločky a proč je každá jiná?
Zmeny snehovej vločky po dopade na zem
Hneď ako dorazí snehová vločka na zem, začne sa meniť. Jemné ľadové kryštály čerstvo napadaného snehu sú najprv neporušené, avšak vplyvom zmeny teploty sa menia. Jemné ramená snehovej vločky sa pomaly deformujú, vo väčšine prípadov sa odlomia a spoja sa s ostatnými. Pri oteplení sa týmto spôsobom stáva z čerstvého prašanu, ktorý milujú hlavne lyžiari na rannom svahu, sneh vlhkejší a ťažší. Ak sa tieto topiace a opäť mrznúce cykly opakujú, sneh sa mení na hrubozrnný a mokrý. Ďalším roztápaním a zmrazovaním sa zo snehu postupne vytvorí tzv. zľadovatený sneh. Sneh, ktorý má minimálne jeden rok a vyznačuje sa mimoriadne vysokou hustotou, sa nazýva firn. Má zrnitú štruktúru a pomaly sa premieňa na ľad.
Najväčšie snehové vločky v histórii
Dnes vás čakajú zaujímavosti, ktoré vás doslova prekvapia svojimi rekordmi. Dozviete sa o najväčšej snehovej vločke, aká kedy padla na zem.
- Najväčšia zaznamenaná snehová vločka na svete mala priemer 38,1 cm (15“) a hrúbku 20,3 cm (8“). Guinessova kniha rekordov uvádza, že túto gigantickú snehovú vločku našli vo Fort Keogh v Montane 28. januára 1887. Podľa svedectva rančera Matta Colemana dosahovala priemer 38 centimetrov a hrúbku asi 20 centimetrov. Je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov aj so svedectvom tohto farmára.
- Najviac zazamenaného napadaného snehu za 24 hodín v USA bolo v roku 1921 v Silver Lake, Colorado. Napadalo 193 cm snehu.
Meteorológovia potvrdzujú, že za určitých podmienok môžu vzniknúť vločky s veľkosťou mnohých centimetrov. Väčšina meteorológov sa zhoduje, že obrie vločky, ktoré môžeme pozorovať voľným okom, sú v skutočnosti zhluky viacerých vločiek. Príčina veľkých snehových vločiek je podľa klimatológov vplyvom veľmi vlhkého vzduchu.
Snehové rekordy na Slovensku
Slovensko má tiež knihu rekordov, v ktorej aj v roku 2019 pribudli rôzne pozoruhodné, zaujímavé a bizarné rekordy. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:
- Najväčšie snehové vločky na Slovensku padali podľa dostupných meraní koncom 18. storočia v Markušovciach pri Spišskej Novej Vsi a mali viac ako desať centimetrov. Tamojšia základná škola s materskou školou sa rozhodla pripomenúť si túto zaujímavosť. Na stene budovy namaľovali veľkú snehovú vločku, ktorá je ich symbolom. Vločka-gigant má priemer 540 centimetrov a tento rok sa ocitla v slovenskej knihe rekordov.
Extrémne počasie a snehová kalamita v Bratislave
Klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) skloňuje pri hodnotení situácie slovo kalamita. Na svojich stránkach o tom informuje SHMÚ. "Snežilo tak intenzívne, že doterajší rekord hrúbky novej snehovej pokrývky v predpoludňajších a skorých popoludňajších hodinách bol prekonaný o 10 cm," tvrdí klimatológ Pavel Faško.
Argumentuje tým, že v tomto krátkom čase napadlo v Bratislave na Kolibe 34 cm nového snehu. "Doteraz najviac to bolo v tejto časti dňa v decembri v roku 1999, kedy na Kolibe napadalo 24 cm nového snehu," dopĺňa. Klimatológ Pavel Faško hodnotí výdatné sneženie tak, že sa prejavilo rekordne vysokým denným úhrnom zrážok. "Už v čase medzi 7. a 19. hodinou dosiahla vodná hodnota čerstvo napadaného snehu na Kolibe 36 mm," opisuje. Dodáva pritom, že na tejto meteorologickej stanici v januári nikdy v histórii jej prevádzky (od roku 1950) za 24 hodín nezaznamenali viac ako 30 mm zrážok.
"V piatok večer o 19. hodine dosiahla výška celkovej snehovej pokrývky v Bratislave na Kolibe 52 cm," tvrdí klimatológ. Ďalej uvádza, že to nie je to pre túto charakteristiku snehovej pokrývky rekordná hodnota, ale pol metra snehu nezvykne bývať v tejto časti Bratislavy často. Viac snehu ako v piatok večer tam bolo napríklad vo februári 1952 (54 cm), v decembri 1981 (55 cm) a v januári 1987 (71 cm).
Podľa Faška vyvolali veľa pozornosti veľké snehové vločky, ktoré v Bratislave husto padali v piatok tesne pred poludním. "Okrem iných faktorov, to bolo spôsobené veľmi vlhkou vzduchovou hmotou, ktorá sa k nám dostávala pri postupe tlakovej níže zo Stredomoria," vysvetlil. Dodal, že takéto javy sú bežné napríklad v zime v Japonsku, kde sa prejavuje zimný monzún, pri ktorom prúdi vlhký vzduch z Tichého oceánu nad Japonsko a východné pobrežie Ázie.
| Dátum | Výška novej snehovej pokrývky (Koliba, Bratislava) |
|---|---|
| December 1999 | 24 cm |
| 30. január | 34 cm |
tags: #najvacsie #snehove #vlocky