Ježišov výrok „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám“ je jednou z najdiskutovanejších pasáží evanjelií, ktorá odhaľuje hĺbku viery, zmysel milosrdenstva a univerzálnosť Božieho plánu spásy. Aby sme pochopili tento výrok v plnom kontexte, je potrebné pozrieť sa na udalosti, ktoré mu predchádzali, a na kultúrne a teologické pozadie doby.
Kontext sporu o čistotu a tradície
V čase Ježišovej služby sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. Farizeji a všetci Židia dodržiavali totiž tradície starších a nezačali jesť, kým si až po zápästie neumyli ruky. Po návrate z trhu nejedli, kým sa neumyli. Zachovávali aj mnoho ďalších zvykov, ktoré prevzali: umývanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob a lôžok.
Preto sa Ježiša farizeji a zákonníci spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície starších a jedia chlieb nečistými rukami?“ On im odpovedal: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.“
Ježiš im vyčítal, že opustili Božie prikázanie a pridržiavajú sa ľudského podania. Dodal: „Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. Veď už Mojžiš povedal: Cti svojho otca a svoju matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.“ Upozornil, že kvôli ich tradíciám často už nedovolili nič urobiť pre otca alebo pre matku, ak to bolo označené ako obetný dar. Tým rušili Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávali.
Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to poškvrňuje človeka.“ Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. Povedal im: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky.“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. Pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“
Stretnutie so Sýrofeničankou - Výzva pre Ježišovo poslanie
Po týchto udalostiach vstal Ježiš a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Táto žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka (Evanjelium podľa Marka ju spomína ako Sýrofeničanku, zatiaľ čo Evanjelium podľa Matúša ju označuje ako Kanaánsku ženu z tých končín). Ani jej vysoké postavenie, ani to, že bola cudzinka, Židmi považovaná za psa, nič ju neodradilo a nezastavilo v tom, aby sa dostala k Ježišovi. Zaujímalo ju jedine zdravie dcéry. Srdce matky trpí spolu s dieťaťom. Bolesť a láska ju viedli k neústupnej, vytrvalej prosbe, ignorujúc pohŕdanie, odmietnutie či poníženie. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
Hlbší význam Ježišových slov o deťoch a šteňatách
Ježišova odpoveď bola prekvapivá a na prvý pohľad tvrdá: „Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ Čo tým Ježiš vyjadril? V tomto kontexte „deti“ - to sú Židia a „šteňatá“ sú pohania. U Židov bolo bežné, že pohanov nazývali psami. Ježišova prvá odpoveď vychádzala zo zdravého úsudku a je súčasťou prirodzeného práva každej civilizácie: nie je etické sýtiť najvzdialenejších, ak sme predtým nenasýtili blízkych, čiže ísť sa postarať o iných, kým sme nevyriešili problémy svojej rodiny. Jeho služba v tom čase bola prioritne určená izraelskému ľudu, nie pohanom. Bezohľadné odpútavanie Jeho pozornosti od Izraela v rozpore s Jeho poslaním by bolo ako otec, ktorý berie svojim deťom jedlo, aby ho hodil svojim domácim miláčikom.
Je dôležité rozlíšiť terminológiu. Kým Židia niekedy označovali pohanov za „psov“, v gréčtine bolo toto slovo kuon. Avšak presné slovo, ktoré tu Ježiš použil, je v gréčtine kunarion, čo znamená „malý pes“ alebo „domáci pes“. Takže podľa kontextu aj jazyka Ježiš nehovoril o kanaánskej žene ako o „psovi“, či už priamo alebo nepriamo. Nepoužíval epiteton ani rasovú nadávku, ale vyjadroval sa k prioritám, ktoré mu dal Boh. Napriek tomu, nazývať Nežidov psami (alebo šteňatami) nás dnes dosť ruší, aj keď to povedal Ježiš, hoci v jeho dobe išlo o bežný spôsob vyjadrovania.
Pre lepšie pochopenie udalosti, tu je porovnanie detailov z oboch evanjelií:
| Aspekt | Evanjelium podľa Marka (Mk 7:24-30) | Evanjelium podľa Matúša (Mt 15:21-28) |
|---|---|---|
| Žena | Grékyňa, rodom Sýrofeničanka | Kanaánska žena |
| Ježišova reakcia | „Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ | Počiatočná nevšímavosť; „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“; Následne „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ |
| Ženina odpoveď | „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ | „Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ |
| Ježišov záver | „Pre toto slovo choď, démon tvoju dcéru opustil.“ | „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš.“ |
Nedávajte chlieb detí psíkom (Matúš 15, Marek 7)
Viera, ktorá mení perspektívy
Žena však sa nevzdávala. Na prekvapenie všetkých oponovala: „Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Žena nechcela predbehnúť iných, prijímala svoje postavenie v tajomnom pláne Boha. Neodradilo ju ani veľké pokorenie, že bola postavená na roveň psov. Bola presvedčená, že Ježiš jej môže pomôcť, a on to aj urobí. Jej reakcia dokazovala, že plne chápala, čo Ježiš hovorí, ale mala dostatok presvedčenia, aby aj tak požiadala.
Ježiš jej vtedy povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“ A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč. Viera je vždy overená náročnými skúškami. Tak je tomu aj v našom živote. Náš Pán od nás žiada vytrvalú prosebnú modlitbu, modlitbu viery. Ježišovo srdce je srdce Boha, jeho láska je aj otcovská, aj materinská. Ježiš odpovedá s materinskou láskou voči svojim deťom, ktoré ho nepoznávajú a neveria mu. Sila modlitby je úžasná!
Univerzálnosť poslania a dynamika Cirkvi
Táto udalosť z evanjelia je však ešte omnoho bohatšia. Ježiš zmenil názor vďaka stretnutiam, ktoré zažil na svojich cestách. Cesta, základná dimenzia jeho poslania, nie je pozadím, ale obsahom krajiny jeho existencie, učila ho nové veci. Tu sa stretol so ženou, ktorá mu rozprávala o svojej chorej dcérke, a vďaka tej pohanskej žene, s ktorou začal viesť dialóg, Ježiš objavil nový rozmer svojho poslania: univerzálnosť, všeobecnosť. Zmenil názor. Naliehanie ženy ho prinútilo zmeniť názor.
Evanjelium a samotná Cirkev sú plné postáv, ktoré sa na Ježišove slová obrátili: v tomto príbehu sa však po slovách pohanskej ženy „obrátil“ Ježiš (zmenil svoj pohľad na vec). A v priebehu dejín v tom pokračuje vždy, keď sa behom storočí jeho evanjelium „obráti“, keď konvertuje po slovách žien či mužov, kresťanov aj nekresťanov, ktorí vysvetľujú Cirkvi jej vlastné evanjelium slovami hovoriacimi o ľudských právach, o rešpekte, rovnosti alebo bratstve. Aj evanjelium, aj Ježišove slová boli už dejinami - zušľachtenými Zjavením - vylepšované do tej miery, že sa na niektoré z nich až zabudlo -, aj keby išlo len o toto slovo. Vďaka vývoju ľudstva a vďaka dozrievaniu Ježišových slov v Cirkvi a dejinách už dnes nepoužívame výraz „psi“ na označenie ľudí inej viery.
Cirkev by nepovedala slová, ktoré dnes hovorí o ženách, keby nebolo feministického hnutia, ktoré jej - neraz zvonku - pripomínalo Pavlove slová: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy.“ Komunity objavia vlastnú charizmu, keď sa budú stretávať s ľuďmi na cestách, najmä na cestách, čo vedú za ich hranicami. Komunity budú naďalej rovnako živé a plodné, ak sa neustále nechajú premieňať ľuďmi, ktorých stretnú na cestách, a ak budú schopné zmeniť svoj názor, hoci by sa mohlo zdať, že tieto konverzie ich odvádzajú ďaleko od slov z čias ich založenia. Na druhej strane vidíme, ako komunity zomierajú alebo upadajú, pretože prestávajú stretávať za svojím plotom „matky Sýrofeničanky“ alebo pretože už jednoducho vôbec nevychádzajú von z domu.
tags: #nie #je #dobre #vziat #chlieb #detom