Hlad a bieda predstavujú jedny z najzávažnejších problémov súčasného sveta. Je to strašná pohroma, pre ktorú každoročne padajú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. Napriek pokroku vo svete dnes čelíme rastúcej humanitárnej kríze - počet hladujúcich detí stúpa. Milióny z nich vyrastajú v prostredí extrémnej chudoby, ozbrojených konfliktov a klimatických katastrof - bez istoty jedla, bez šance vzdelávať sa. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam.
Alarmujúci nárast hladu
Najnovšie správy a analýzy ukazujú alarmujúci nárast počtu ľudí trpiacich hladom. Takmer 300 miliónom ľudí vo svete hrozí smrť hladom, uvádza najnovšia analýza Global Report on Food Crises. Akútny nedostatok jedla podľa nej rastie alarmujúcim tempom. Počet ľudí čeliacich nedostatku jedla rastie už šesť rokov po sebe, uvádza správa.
Najnovší výskum ukazuje, že v súčasnosti trpí na svete hladom 735 miliónov ľudí. Tento počet sa výrazne zvýšil v porovnaní s údajom z roku 2019, kedy bolo 613 miliónov hladujúcich. Podľa najnovšej správy z roku 2023, v roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí, v strednom rozmedzí 735 miliónov. To predstavuje nárast o 122 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou COVID-19.
Krízu podľa organizácií OSN zhoršila aj vojna na Ukrajine, ktorá napríklad závažným spôsobom narušila produkciu a vývoz ukrajinských obilnín. Bez covidovej pandémie a vojny na Ukrajine by bolo hladujúcich o 119 miliónov menej.
Regióny najviac postihnuté hladom
Zatiaľ čo počet hladujúcich sa medzi rokmi 2021 a 2022 zastabilizoval, na svete stále existuje veľa miest, ktoré čelia prehlbujúcej sa potravinovej kríze. Pokrok v znižovaní hladu nastal v Ázii a Latinskej Amerike, no v roku 2022 bol hlad stále na vzostupe v západnej Ázii, Karibiku a vo všetkých subregiónoch Afriky.
Afrika zostáva najhoršie postihnutým regiónom, v ktorom čelí hladu jeden z piatich ľudí, čo je viac ako dvojnásobok celosvetového priemeru. V Sudáne bol pre zhoršujúcu sa občiansku vojnu oficiálne vyhlásený hladomor s tým, že akútnej potravinovej neistote čelí v krajine viac ako 24 miliónov ľudí. Podmienky sa zhoršili aj v Gaze.
Počet ľudí, ktorí sa stretávajú s chronickým nedostatkom jedla podľa klasifikácie OSN, sa vlani viac ako zdvojnásobil. Viac ako 95 percent z nich žije v Pásme Gazy či Sudáne.
Príčiny hladu a podvýživy
Hoci svet produkuje dostatok potravín pre všetkých, ich distribúcia je nerovnomerná. Globálny potravinový systém je navyše kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré sa zameriavajú na výrobu spracovaných potravín. Nesprávna predstava, že svetový hlad je spôsobený "príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla", pretrváva od 18. storočia, je však nesprávna a vzďaľuje nás od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.
Ozbrojené konflikty a politická nestabilita
Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Klimatické zmeny a zlé environmentálne hospodárenie
Klimatické zmeny a zlé environmentálne hospodárenie ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Chudoba a systémové nerovnosti
Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky. Wallersteinova teória sveto-systému vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami sveta na základe rozdelenia na "jadro", "perifériu" a "semiperifériu". Krajiny jadra sú bohaté vďaka vykorisťovaniu periférnych krajín. Táto situácia nie je spontánna, ale výsledkom úmyselných snáh krajín jadra udržať periférne krajiny v nerovnej výmene.
RNDr. Jozef Valuch: Hladovanie je liek na väčšinu chorôb. Ako správne liečebne hladovať a vyzdravieť
Dopad hladu na telo
Hlad nie je len nepríjemný pocit. Keď sme dlho bez jedla, naše telo vysiela signály mozgu: žalúdok sa sťahuje, klesá hladina glukózy v krvi, tráviaca sústava produkuje hormón ghrelín, ktorý vyvoláva pocit hladu. Tieto signály ovplyvňujú aj naše správanie - zvyšujú impulzívnosť a znižujú schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
Keď máme hlad, hladiny kľúčových živín v krvi dosahujú najnižších koncentrácií. Podžalúdková žľaza prestáva produkovať inzulín, čo bráni správnemu roznášaniu živín po tele. To môže viesť k bolesti hlavy a nevoľnosti. Milióny detí mladších ako päť rokov naďalej trpia podvýživou: v roku 2022 bolo 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 percenta) zakrpatených a 45 miliónov (6,8 percenta) bolo strádajúcich. 37 miliónov detí (5,6 percenta) v rovnakej vekovej kategórii malo nadváhu.
Urbanizácia a potravinové systémy
Správa sa tiež zaoberá zvýšenou urbanizáciou ako „megatrendom“, ktorý ovplyvňuje to, ako a čo ľudia jedia. Keďže sa predpokladá, že takmer sedem z desiatich ľudí bude do roku 2050 žiť v mestách, vlády a všetci ostatní, ktorí pracujú na riešení hladu, potravinovej neistoty a podvýživy, sa musia snažiť pochopiť tieto urbanizačné trendy a zohľadniť ich pri tvorbe politiky.
Potravinová neistota postihuje viac ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Stredná alebo závažná potravinová neistota postihla 33 percent dospelých žijúcich na vidieku a 26 percent dospelých v mestských oblastiach. Podvýživa detí tiež vykazuje mestské a vidiecke špecifiká: prevalencia zakrpatenia detí je vyššia vo vidieckych oblastiach (35,8 percenta) ako v mestských oblastiach (22,4 percenta). Strádanie je vyššie vo vidieckych oblastiach (10,5 percenta) ako v mestských oblastiach (7,7 percenta), pričom nadváha je o niečo častejšia v mestských oblastiach (5,4 percenta) v porovnaní s vidieckymi oblasťami (3,5 percenta).
Možnosti riešenia a iniciatívy
Boj proti hladu si vyžaduje komplexný prístup. Medzi najúčinnejšie spôsoby patria:
- Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
- Zabezpečenie rovnomernejšieho rozdeľovania: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín (cesty, sklady, chladiace systémy).
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Rozvoj odolnejších plodín a efektívnejších metód ochrany.
- Rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi: Udržateľné využívanie pôdy a vody.
- Riešenie nerovnosti a chudoby: Politiky zamerané na potravinovú suverenitu, podporu zdravých a udržateľných stravovacích návykov.
- Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie matiek je kľúčové pre zníženie detskej podvýživy.
- Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Efektívna a cielená pomoc.
- Edukácia a osveta: Zvyšovanie povedomia o problémoch hladu a podvýživy.
Praktické prístupy v boji proti podvýžive
Existuje mnoho organizácií, ktoré robia záslužnú a významnú prácu, čo prináša výsledky. Jednou z nich je aj Unicef a ich program Svetový rodič. Ďalším z praktických prostriedkov, ktorým Unicef bojuje proti podvýžive vo svete, je aj jednoduchá arašidová pasta. Pre účely rýchlej záchrany sa využíva už dlhšie a postupne sa jej konzumácia zjednodušuje. „Terapeutická výživa na báze arašidov sa používa už od roku 1996. V minulosti sa na liečbu podvýživy volili produkty, ktoré vyžadovali použitie zdravotne neškodnej pitnej vody,“ vysvetľuje Katarína Žigmundová. Práve to bol problém, ktorý dnešná verzia tejto pasty už nemá. Konzumovať sa dá aj bez použitia vody, priamo z vrecúška a aj pri vysokých teplotách vydrží až 2 roky. „Jej masívne zavedenie do praxe spôsobilo na začiatku nového tisícročia revolúciu v boji proti podvýžive. Je to pritom veľmi jednoduché a lacné riešenie. Podvýživa sa dá vyliečiť až v 95 percentách prípadov.“
Školské jedlo, ktoré mení životy, je jedným z príkladov efektívneho riešenia. Medzinárodná charitatívna organizácia Mary's Meals už viac ako dve desaťročia prináša hladujúcim deťom jedno výživné jedlo denne podávané priamo v škole. Tento model nielen zmierňuje hlad, ale motivuje rodičov poslať deti do školy, čím im poskytuje vzdelanie - kľúč k lepšej budúcnosti.
Globálny index hladu (GHI)
Globálny index hladu (GHI) je štatistický nástroj, ktorý vyjadruje stav hladu v danej krajine na základe podielu ľudí trpiacich podvýživou, podielu podvyživených detí do päť rokov a detskej úmrtnosti. Hodnoty indexu sa pohybujú na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre a 100 najhoršie.
| Krajiny s najvyšším výskytom hladu (nárast) | Krajiny s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 |
|---|---|
| Demokratická republika Kongo | Peru |
| Komory | Saudská Arábia |
| Burundi | Irán |
| Severná Kórea | Ghana |
| Svazijsko | Tunisko |
| Zimbabwe | Mexiko |
| Guinea-Bissau | Turecko |
| Libéria | Malajzia |
| Gambia | Kuvajt |
| Kuvajt | Gambia |
Amiciózny plán OSN ukončiť hlad vo svete do roku 2030 sa tak čoraz viac vzďaľuje od reality pre minimálne 37 krajín. Podľa Svetového indexu hladu (GHI) sa v nich do daného roku nepodarí dostať stav hladu ani na nízku úroveň.
tags: #novy #cas #hlad #a #bieda #vo