Vianoce sú pre mnohých ľudí najkrajšími sviatkami v roku. Aj keď sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, mnohé rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť.
Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.
Vianoce a magické rituály našich predkov
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.
Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť.
V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Gazdiná začínala piecť ešte pred východom slnka a cesto z rúk si obtierala o ovocné stromy, aby nasledujúci rok priniesli hojnú úrodu. Toto cesto rovnako hodila aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia.
Vianočná výzdoba
Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl.
V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje hrajú a spievajú koledy.
Štedrovečerný pôst a jedlá
Počas celého Štedrého dňa väčšina veriacich dodržiavala pôst. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista. Štedrá večera bola jediným skutočne bohatým jedlom dňa a pozostávala z viacerých chodov, ktoré sa počas roka bežne nepripravovali.
Regionálne rozdiely v jedlách
Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Polievky
Na začiatku štedrej večere si za vrchstôl sadol otec, ktorý sa pomodlil. Následne si celá rodina pripila z jedného pohárika. Potom nasledovala polievka. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso.
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
Na Západnom Slovensku by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre Stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na Východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý človek si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.
Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
VIANOCE na Slovensku!
Hlavné jedlá
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, hlavné jedlo tvorí netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
Na Strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou. Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba. Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla.
Dezerty
Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta. Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na Záhorí to boli opekance s makom, na Strednom Slovensku zasa pupáky a na Východe bobaľky. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.
Tabuľka 1: Prehľad tradičných štedrovečerných jedál podľa regiónov
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Dezert |
|---|---|---|---|
| Západné Slovensko | Šošovicová na kyslo so sušenými slivkami | Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom | Opekance s makom |
| Stredné Slovensko | Kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami (Orava: s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi) | Opekance s makom (Beňuš: halušky s bryndzou a klobásou) | Pupáky |
| Východné Slovensko | Fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou (všehochuť) | Pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac | Bobáľky |
| Južné Slovensko (okolie Levíc) | Hustá rybacia polievka - halászlé | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | Kompót zo sušeného ovocia |
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Ryba a majonézový šalát | Kompót zo sušeného ovocia |
Moderné vianočné menu
Štedrá večera sa spravidla skladá z vianočných oblátok, kapustnice, kapra a zemiakového šalátu. Rokmi si však ľudia obľúbili aj iné vianočné jedlá a zdravšie alternatívy, ako napríklad losos a vianočné pečivo bez múky či cukru. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať.
Tradičné zvyky a povery počas Štedrej večere
Vianoce na Slovensku sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Mnohé z nich majú korene v pohanských rituáloch a symbolizujú hojnosť, zdravie a šťastie.
Cesnak, med a oblátky
Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty. Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého.
Jablko a orechy
Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia. Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť. Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Tesne pred štedrou večerou hodil gazda do všetkých štyroch kútov miestnosti orechy.
Šupiny z kapra a peniaze
Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
Prestretý tanier navyše
Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť.
Modlitba a súdržnosť
Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Dajú sa však nájsť aj na internete. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas môžu čítať. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti. Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná.
Rozdávanie darčekov a koledovanie
Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia. Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov a betlehemcov alebo šli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie.
Kedy je správne na Vianoce večerať?
Medzi štvrtou a piatou hodinou je telo nastavené na prijatie väčšieho množstva potravy. Môžete začať zeleninou, ktorá vám zaplní žalúdok a potom sa nasýtiť bohatým zdrojom proteínov, napríklad v rybách, sóji alebo chudom mäse. Pozor, ak sú u vás kvôli vyťaženosti rodiny neskoré vianočné večere. Mali by ste vedieť, že okolo siedmej pracujú obličky na maximum, takže zaťaženie tukmi, cukrami či alkoholom by vám nepadlo dobre. Pravidlo o tom, že po piatej sa nemá jesť, síce dávno neplatí, ale horná hranica predsa existuje. Aj keď chodievate do postele v tento slávnostný deň neskoro v noci, po deviatej večer už nejedzte, ani nepite nič okrem čistej vody.
tags: #o #kolkej #je #stedra #vecera