Pápež František, hlava katolíckej cirkvi, je známy svojou skromnosťou a blízkosťou k ľuďom. Tieto vlastnosti sa odrážajú aj v jeho kulinárskych preferenciách. Obľubuje jednoduché, zdravé jedlá, no nepohŕdne ani špecialitami národných kuchýň.
Jedlo a stravovacie návyky často prezrádzajú veľa o človeku. U pápeža Františka bola jednoduchosť kľúčovou črtou. Nebola to len póza, ale konzistentná niť tiahnuca sa celým jeho životom. Po zvolení za pápeža si namiesto honosných pápežských apartmánov zvolil bývanie v skromnejšom Dome svätej Marty a dodržiaval základnú, nenáročnú stravu. Skromnosť pápeža Františka sa odrážala aj v jeho stravovacích návykoch. Jedlo si vraj zvykol pripraviť aj sám. Hlásal mier a vo svete zanechal nezameniteľnú stopu svojimi progresívnymi názormi, otvorenosťou voči zmenám a nebojácnosťou vystúpiť z davu.
Kulinárske Korene v Argentíne
Kulinárske preferencie pápeža Františka boli hlboko ovplyvnené jeho argentínskou výchovou v Buenos Aires, kde sa narodil talianskym prisťahovalcom.
Často s láskou spomínal na empanadas, chrumkavé plnené taštičky (typicky s mäsom, syrom či šunkou), ktoré ho spájali s varením jeho babičky Rosy. Medzi jeho obľúbené delikatesy patrili „empanadas“ - plnené taštičky, a „dulce de leche“, karamelový mliečny krém - charakteristické pre latinskoamerickú kuchyňu.
Jeho láska k sladkostiam sa prejavovala najmä v obľube alfajores, tradičných argentínskych koláčikov spojených vrstvou dulce de leche. Krehké maslové sušienky s karamelom a kokosom pochádzajú z Latinskej Ameriky. Tieto sladkosti mu pripomínali detstvo a je známa anekdota, ako sa o alfajor podelil so švajčiarskym gardistom. Chuť dulce de leche si vychutnával aj v zmrzline. Ďalším obľúbeným jedlom bolo asado, tradičné argentínske grilovanie mäsa, ktoré údajne často sám pripravoval.
Hoci si Svätý Otec pravidelne rád doprial kávu, jeho obľúbeným nápojom bolo maté - tradičný juhoamerický nápoj z listov cezmíny paraguajskej, ktorý je populárny najmä v Argentíne, jeho rodnej krajine. Maté často prijímal od veriacich počas verejných vystúpení a považoval ho za súčasť svojej kultúry, ktorú si nesmierne ctil. Pápež mal preferovať kostarickú kávu. Jeho obľúbeným nápojom bolo maté.
Talianske Vplyvy
Pápežovi rodičia pochádzali z talianskeho regiónu Piemont, čo sa odrážalo aj v jeho chutiach. Mal mimoriadnu záľubu v bagna càuda, horúcom piemontskom dipe z cesnaku a ančovičiek, ktorý vnímal ako „symbol spoločenského rituálu“, čím zdôrazňoval svoje ocenenie pre spoločné stolovanie. Svoje 81. narodeniny oslávil práve pizzou a počas návštevy Slovenska si údajne pochutnal na pizzi Margherita. Vychutnával si aj základné talianske jedlá ako cestoviny, gnocchi a polentu, aj keď ich konzumáciu neskôr obmedzil. Samozrejme, mal rád aj taliansku zmrzlinu, gelato, pričom medzi jeho obľúbené príchute patrili dulce de leche, citrón a mango.
Vo Vatikáne pápež František uprednostňoval jednoduché, zdravé a šetrné jedlá. Raňajky boli rovnako jednoduché. Hostil tu rôzne skupiny a nezabudnuteľnou sa stala aj jeho nečakaná návšteva jedálne pre zamestnancov Vatikánu, kde si vzal podnos a postavil sa do radu ako všetci ostatní. Veľká časť potravín pochádzala z pápežskej farmy v Castel Gandolfo, čo bolo v súlade s jeho environmentálnou filozofiou vyjadrenou v encyklike Laudato Si'.
Nižšie je uvedená tabuľka sumarizujúca obľúbené jedlá pápeža Františka:
| Kategória | Jedlá a nápoje |
|---|---|
| Argentínske špeciality | Empanadas, Alfajores, Asado, Maté |
| Talianske špeciality | Bagna càuda, Pizza Margherita, Cestoviny, Gnocchi, Polenta, Gelato (dulce de leche, citrón, mango) |
| Vatikánska strava | Jednoduché, zdravé a šetrné jedlá (často zo statku Castel Gandolfo) |
| Ostatné obľúbené | Sendviče, Polievky, Kostarická káva (preferencia) |
Zdravie a Stravovacie Návyky
Pápežovo zdravie bolo poznačené viacerými problémami, vrátane odstránenia časti pľúc v mladosti, operácie divertikulitídy a chronických ochorení. To viedlo k lekárskym odporúčaniam obmedziť sacharidy, viac chodiť a dodržiavať ľahšiu stravu. Napriek tomu bola dobre známa jeho veľká záľuba v sladkostiach (dulce de leche, alfajores, čokoládové torty, gelato). Zároveň však pápež František dôrazne odsudzoval plytvanie jedlom, ktoré označil za „kradnutie zo stola chudobných“, a kritizoval „nenásytnosť“ ako sociálny hriech.
Jedlo ako Nástroj Spoločenstva
Početné anekdoty ilustrujú, ako pápež František používal jedlo a nápoje na nadviazanie kontaktu s ľuďmi: zdieľanie maté s pútnikmi, jeho túžba po pizzi, či prekvapivý obed so zamestnancami. Vnímal jedlo ako základné ľudské právo a spôsob budovania spoločenstva. Z tohto pramenil aj celý jeho apoštolát. Na všetko sa pozeral z pohľadu Veľkej noci. Odtiaľ pramenila aj jeho odvaha, entuziazmus, vnútorná sloboda i apoštolský zápal. Rovnako na mňa zapôsobil ako hlboko ľudský človek. Ako načúval ľuďom, zaujímali ho jednoduchí a pracujúci ľudia. To, že prišiel pozdraviť našich zamestnancov, bolo veľké gesto.
Zdôrazňoval dôležitosť vzťahu k jedlu - nie jedlo samotné, ale to, ako sa k nemu správame, je odrazom našej duše. Jeho výrok „Povedz mi, ako ješ, a ja ti poviem, akú máš dušu“ podčiarkuje túto myšlienku. Kritizoval konzumizmus a neusporiadaný vzťah k jedlu.
Návšteva Pápeža Františka na Slovensku a Slovenská Kuchyňa
Pápež František sa zapísal aj do sŕdc Slovákov. Nášmu národu požehnal aj počas jeho návštevy u nás. Počas návštevy pápeža Františka na Slovensku v roku 2021 dostala jedinečnú príležitosť talentovaná šéfkuchárka Denisa Stefanová, majiteľka úspešného podniku s krabičkovou stravou. Bola vybraná, aby pripravila hlavné menu pre samotného pápeža. Túto príležitosť jej sprostredkoval Michal Fain, ktorý obsluhoval aj predošlého pápeža Jána Pavla II. Michal si Denisu všimol v televíznej relácii a zaujala ho nielen jej gastronómia, ale aj jej srdce, keď svoju výhru darovala malému chlapcovi na liečbu.
Denisa si spočiatku neuvedomovala, pre koho bude variť. „Až postupne mi dochádzalo, že to je vlastne pápež,“ spomína so smiechom. Príprava trojchodového menu pre 65 ľudí v Bratislave trvala 17 hodín a bola pre ňu veľkou výzvou. Suroviny, ktoré použila, boli výlučne domáce a slovenské: bažant, daniel a bryndza. „Dostali sme zoznam surovín, ktoré mali byť v chodoch, ale samotná príprava bola na nás,“ vysvetľuje Denisa. S prípravou jej pomáhala mama, hlavná kuchárka v jej firme, a s dizajnom jedál jej poradil známy.
Menu pozostávalo z domácich špaldových rožkov s bryndzou od gemerských ovečiek ako predjedlo, bažantieho vývaru ako polievky a ragú z Daniela so špaldovou knedľou ako hlavného jedla. Návrhy jedál museli byť odsúhlasené konferenciou biskupov. Napriek náročným prípravám pápež nemal veľa času na jedenie. „Oni boli strašne rýchlo najedení a úplne bolo vidno, že sa ponáhľali,“ dodala Denisa. Všetky vzorky jedla boli pred konzumáciou posielané na rozbor a počas varenia stál pri Denise ochrankár. Denisa neskôr pripravovala aj chlebíčky, keď bol pápež v Šaštíne, kde získala spätnú väzbu na jej jedlo. Po úspešnom zvládnutí aj druhého dňa varenia ju premohli emócie. „Sadla som do auta a rozplakala sa.“
Prekvapivá Návšteva Kuchyne
Pápež František vedel počas svojho pontifikátu často prekvapiť. Prekvapujúca návšteva pápeža Františka v kuchyni prešovského exercičného domu je svedectvom jeho blízkosti k obyčajným ľuďom. Prišiel tam na pozvanie tamojšieho predstaveného, jezuitu Jána Benkovského. Ten sa s ním v priebehu pár dní stretol dvakrát. Keď bol v Bratislave, mal možnosť viesť s ním krátky, asi dvojminútový dialóg. „Vyjadril som túžbu, či by navštívil našich zamestnancov, ktorí mali v čase jeho návštevy Prešova pripravovať jedlo pre hostí. Zamestnanci exercičného domu si vopred zaobstarali lístky na liturgiu s pápežom, ale napokon sa na nej nemohli zúčastniť. „Bolo im to veľmi ľúto, preto som sa Svätého Otca spýtal, či by ich mohol pozdraviť aspoň pri našej bráne. Nepovedal áno, ale ani nie. Ján Benkovský svoje želanie vyslovil už skôr pred organizátormi návštevy, ale dostal zápornú odpoveď s tým, že to nepôjde. Nabral odvahu a spýtal sa priamo samotného Svätého Otca, keď sa mu naskytla príležitosť. To, že by pápež mohol naozaj prísť, začali v jezuitskom dome tušiť, keď sa u jezuitov a v okolí ešte počas liturgie objavila polícia a ochranka. „Bolo to obrovské prekvapenie. Prišiel nielen k bráne, ale až do kuchyne. Sedemminútová návšteva Svätého Otca predstavovala pre prítomných zážitok na celý život. „Bol to malý zázrak. Ocenili sme, že fotky, ktoré u nás urobil pápežov fotograf a ktoré sa bežne kupujú, nám nakoniec darovali. Máme z nich urobenú nástenku. Vidieť na nich obojstrannú radosť zo stretnutia. Všetci sme sa nesmierne potešili,“ hovorí Ján Benkovský. Pápež František na Jána Benkovského zapôsobil ako človek veľkonočnej viery. „Veľmi ma na ňom oslovilo, ako si všímal detaily, podobne ako Ježiš. Keď som čítal jeho dokumenty, zaujalo ma, ako pozýva kontemplovať Vzkrieseného Pána.
David Geisser a Vatikánska kuchárka
Ďalším kuchárom, ktorý sa dostal do kontaktu s pápežom Františkom, je David Geisser, mladý kuchár zo Švajčiarska, ktorý bol dva roky členom Švajčiarskej gardy. Počas svojho pôsobenia vo Vatikáne napísal kuchársku knihu "Vatikánska kuchárka", ktorá obsahuje recepty zo zákulisia Vatikánu a obľúbené jedlá posledných troch pápežov: Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka. Geisser mal možnosť osobne sa porozprávať s pápežom Františkom a emeritným pápežom Benediktom XVI. „Obaja knihu podpísali a každé stretnutie s nimi na mňa veľmi zapôsobilo,“ hovorí kuchár. Navaril im švajčiarske špeciality a dokonca s nimi aj stoloval.
Na otázku, aké jedlá preferuje pápež František, David Geisser odpovedal: „Má veľmi rád, povedal by som, chutné veci, napríklad Dulce de Leche, pre mňa to bolo príliš sladké. Ale má rád aj pizzu, cestoviny, ale najradšej má sladké.“
Recepty z Vatikánskej kuchárky
David Geisser vo svojej knihe predstavuje aj obľúbené recepty jednotlivých pápežov.
Pápež František: Colita de Cuadril (Hovädzie zadné)
Suroviny:
- 1 kg hovädzieho zadného
- 150 ml červeného vína
- 950 ml hovädzieho vývaru
- 50 ml madeiry
- 20 g paradajkového pretlaku
- 50 g mrkvy
- 1 cibuľa
- 50 g zeleru
- 10 g škrobovej múčky
- Olej na varenie
- Morská soľ
- Mleté čierne korenie
Postup:
- Očistenú mrkvu, cibuľu a zeler nakrájame na väčšie kocky.
- Mäso omotáme kuchynskou niťou a dôkladne osolíme a okoreníme.
- Vložíme do veľkého hrnca a zo všetkých strán opražíme na horúcom oleji. Následne vyberieme a olej scedíme.
- Do hrnca vložíme nakrájanú zeleninu, pridáme paradajkový pretlak a chvíľu podusíme.
- Pridáme mäso, podlejeme červeným vínom a čiastočne zredukujeme. Dolejeme vývarom tak, aby 2/3 mäsa ostali ponorené v omáčke.
- Mäso prikryjeme a vložíme do rúry predhriatej na 180 °C. Za občasného otáčania a podlievania pomaly pečieme domäkka. Odparenú omáčku priebežne dopĺňame.
- Po dopečení vyberieme hrniec z rúry a mäso preložíme na rozohriatu panvicu. Zalejeme omáčkou precedenou cez sitko. Podusíme a ochutíme madeirou.
- V miske so studenou vodou rozmiešame škrobovú múčku. Postupne pridávame do omáčky, kým nezíska želanú konzistenciu. Na záver ochutíme soľou a korením.
Ako prílohu odporúčame zemiakovo-tekvicové pyré, opekané zemiaky s petržlenom alebo zemiaky pečené v rúre.
Benedikt XVI.: Čerešňová žemľovka
Suroviny:
- 4 suchšie žemle (biele pečivo)
- 350 ml mlieka
- 60 g trstinového cukru
- 1 vanilkový struk
- 1 škoricové drievko
- Citrónová kôra z 1 citróna
- 2 vajcia
- 1 kg vykôstkovaných čerešní
- 2 lyžice masla
- Morská soľ
- Práškový cukor
Postup:
- Žemle pokrájame na kúsky.
- Mlieko s cukrom, dreňou z vanilkového struku, škoricovým drievkom a citrónovou kôrou privedieme do varu. Varíme asi 10 minút, precedíme cez sitko a dáme vychladnúť.
- Pridáme vajcia a dobre premiešame.
- Maslom vymastíme 4 zapekacie misky a na dno poukladáme nakrájané žemle. Striedavo ukladáme čerešne a pečivo. Poslednú vrstvu tvoria žemle.
- Zalejeme rozšľahanými vajcami s mliekom. Odložíme na 30 minút, aby sa žemle dostatočne „napili“.
- Žemľovku vložíme do rúry predhriatej na 220 °C a pečieme 30 minút dozlatista. Posypeme práškovým cukrom a podávame.
Ján Pavol II.: Pirohy
Suroviny:
Plnka:
- 250 g bravčovej panenky
- 250 g kuracích pŕs
- 50 g masla
- 1 mrkva
- 1 petržlen
- ½ zeleru
- ½ póru
- 2 malé cibule
- 2 strúčiky cesnaku
- 2 bobkové listy
- Morská soľ
- Mleté čierne korenie
Cesto:
- 200 g hladkej múky
- 60 ml vody
- 2 lyžice olivového oleja
- Štipka soli
Postup:
- Zeleninu s výnimkou cibule a cesnaku nakrájame na kocky. Spolu s mäsom ju vložíme do hrnca s vodou, privedieme do varu a varíme domäkka.
- Zlejeme, ale vývar ponecháme. Po vychladnutí vyberieme bobkový list a všetko pomelieme v mlynčeku na mäso. Ochutíme morskou soľou a čiernym korením. Ak je plnka príliš suchá, prilievame vývar.
- Cibuľu a cesnak nakrájame nadrobno a opražíme na masle. Ochutíme morskou soľou a necháme vychladnúť.
- Z múky, oleja, soli a vody si vypracujeme cesto. Rozvaľkáme na 3 mm a formičkou vykrajujeme 8 cm kolieska.
- Vykrojené cesto naplníme plnkou a preložíme tak, aby vznikol polmesiačik - piroh. Okraje poriadne pritlačíme prstami.
- Pirohy varíme 2 - 3 minúty v osolenej vode, kým nezmäknú.
Strukoviny: Pokorné a Silné Plody Zeme
Pápež František sa aktívne zasadzuje za zdravú výživu a podporuje konzumáciu strukovín. V posolstve počas videokonferencie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN označil fazuľu, hrach, bôb či cícer za pokorné a silné plody zeme, ktoré majú ohromný potenciál na posilnenie potravinovej bezpečnosti na celom svete.
Strukoviny sú bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, škrobu, minerálnych látok, esenciálnych mastných kyselín a vitamínov. Majú vysokú energetickú hodnotu a zároveň málo tuku.
tags: #papez #frantisek #varenie