Paprika ročná: Pôvod, pestovanie a využitie

Paprika ročná (Capsicum annuum L.) je jednoročná bylina z čeľade ľuľkovitých, ktorá je obľúbenou zeleninou s bohatou históriou a širokým využitím. Dorastá do výšky 60 cm, v prirodzených podmienkach tropického pásma však dokáže prežiť aj niekoľko sezón a vyrásť do trvácej kríkovitej podoby.

Zemepisná mapa pôvodu papriky

Pôvod a rozšírenie

Pravlasťou papriky sú južné oblasti Severnej Ameriky, najmä Mexiko, a taktiež Stredná a Južná Amerika. Do Európy sa dostala po objavení Ameriky v 15. storočí, keď ju Španieli doviezli na náš kontinent. Písomnosti z tohto obdobia dokonca uvádzajú, že Krištof Kolumbus priniesol na náš svetadiel ešte štipľavejšie korenie ako kaukazské.

V Európe sa paprika začala pestovať a stala sa korením až v 18. a 19. storočí. Čoskoro sa stala veľkoobchodným tovarom. Najviac rozšírenou je v Maďarsku, kde sa často používa ako prísada do typických štipľavých jedál. Darí sa jej aj v južných oblastiach Slovenska. Pestuje sa tiež vo východnej Indii, Bulharsku, Juhoslávii, Taliansku, Grécku, Španielsku a Kalifornii.

Botanická charakteristika

Paprika ročná má priamu rozkonárenú stonku so striedavými lesklými oválno podlhovastými listami. Listy rastú na stopkách, sú celistvo okrajové, klinové a na koncoch zašpicatené. Z pazúch listov vyrastajú na krátkych stopkách biele päťpočetné kvety. Niekedy môžu mať aj žltú, alebo fialovú farbu a vyrastajú po 1 - 3 ks.

Po odkvitnutí dozrievajú na zelené, žlté alebo červené plody - bobule - papriky. Plody sú duté a dužinaté šešule, ktoré sú najskôr zelené a neskôr sa zafarbujú do červena, žlta alebo oranžova. Paprika sa pestuje v množstve variet a kultivarov, odlišujúcich sa od seba veľkosťou, tvarom, farbou aj chuťou plodov, zahŕňajúcich sladké aj štipľavé odrody. Rod paprika (Capsicum L.) má asi 50 druhov.

Ilustrácia rôznych druhov paprík ročných

Pestovanie papriky ročnej

Paprika je teplomilná rastlina s dlhou vegetačnou dobou 150 až 200 dní. Keďže nie je mrazuvzdorná, po sezóne začne zosychať a odumierať.

Výsev a výsadba

  • Rozmnožuje sa semenami. Z dozretých plodov získate semená, ktoré pred uskladnením nechajte preschnúť.
  • Vysievajú sa vo februári do pareniska, pre klíčenie potrebujú teplotu okolo 10 - 14°C.
  • Klíčenie trvá 14 - 21 dní.
  • Následne vzídené rastlinky prepikírujte a presaďte do samostatných črepníkov po 2 ks.
  • Do voľnej pôdy vysádzame priesady koncom apríla až v máji. Do fóliovníka je možná výsadba už v marci/apríli.

Podmienky pestovania

  • Umiestnenie: Vyžaduje veľmi svetlé a slnečné stanovište. Neodporúča sa pestovať ich na tom istom mieste počas nasledujúcich 3 rokov. Paprika je náročná na svetlo a teplo, preto sa často pestuje v skleníkoch a fóliovníkoch.
  • Zemina: Zasaďte ju do bežnej výživnej a vlhkej záhradnej zeminy. Potrebuje kvalitnú, výhrevnú, hlbokú, hlinitú až hlinito-piesočnatú, humóznu pôdu. Vhodné sú černozeme.
  • Zálievka: Paprika vyžaduje výdatnú závlahu, priamo ku koreňom a odstátou vodou, ktorá má teplotu prostredia, ideálne skoro ráno alebo večer. Zeminu udržujte neustále vlhkú, obzvlášť v čase kvitnutia. Pri nedostatočnej závlahe sa budú plody zle vyvíjať, budú malé a môžu im zasychať špičky. Paprika v našich klimatických podmienkach vyžaduje zavlažovanie.
Schéma zavlažovania papriky

Choroby a škodcovia

Paprika je pomerne chúlostivá, z chorôb sa môže vyskytnúť hniloba alebo pestrolistosť papriky. Škodcovia vyciciavajú rastlinné šťavy, oslabujú rastlinu a prenášajú vírusové alebo hubové ochorenia.

Využitie papriky

Paprika má univerzálne použitie a plody majú vysoký obsah vitamínov P, A, E, B a C, ktoré sa varením neznehodnotia. Čerstvé, sladké plody papriky sú vynikajúcou zeleninou s vysokým obsahom vitamínu C.

V kuchyni

  • Konzumujú sa surové, pečené, varené, grilované, pridávajú sa do mnohých jedál, ako sú polievky, omelety, šaláty.
  • Používa sa na plnenie ryžovou zmesou a podáva sa pod názvom plnená paprika.
  • Červené sladké plody papriky sú obľúbenou zeleninou.
  • Zo sušených a pomletých plodov sa vyrába kuchynské korenie - sladká alebo pálivá paprika.
  • Korenina sa používa do polievok, omáčok, rýb, fazule, kapusty a ryže.
  • Je neodmysliteľnou súčasťou pri výrobe rôznych druhov klobás, salám a mäsových výrobkov.
  • Konzervuje sa s rozličnými zeleninami i samotná.

Plnená paprika s paradajkovou omáčkou a domácou knedľou 🌶️ | Viktor Nagy | Kuchyňa Lidla

Vo farmácii

Farmaceutický význam majú poddruhy s dlhými, červenými a silne pálivými plodmi. Zrelé plody (Fructus capsici) sa zbierajú ručne. Nechajú sa zvädnúť a sušia sa buď uložené na lieskach, alebo navlečené na povrázkoch. Pri ďalšom spracovaní (mletí) treba postupovať veľmi opatrne, pretože prášok silne dráždi sliznice a pokožku.

Droga obsahuje amidkapsaicín, olejnatý kapsicín, červené farbivá - karotenoidy, vitamíny C, B1, B2 a E, tuky a iné látky. Paprika použitá vnútorne posilňuje peristaltiku čriev a žalúdka a podporuje tvorbu žalúdočných štiav.

Kapsaicín má využitie v liečebnej praxi, v lekárňach sa z neho vyrábajú tinktúry, náplasti a masti, ktoré podporujú prekrvenie kože a slizníc a liečia reumatické bolesti a zápaly pohrudnice. Používa sa ako galeník - na výrobu tinktúr, náplastí, extraktov a na izoláciu alkaloidu.

tags: #paprika #rocna #vyskyt

Populárne príspevky: