Pizza, synonymum pre pohodu, rodinné stretnutia a posedenie s priateľmi, patrí medzi najobľúbenejšie jedlá na svete. Jej popularita spočíva v jednoduchosti, variabilite a možnosti prispôsobiť si ju presne podľa vlastných predstáv. Dnes už pizzu pozná každý z nás a radi si na nej občas pochutíme. Ale rodiskom pizze, ako ju poznáme dnes, je talianske mesto Neapol.
Hoci sa pizza spája najmä s Talianskom, jej korene siahajú až do antického Grécka a Ríma. Tam sa piekli jednoduché chlebové placky s rôznymi prísadami. Kúsky plochého tenkého chleba s rôznymi omáčkami a ingredienciami na vrchu boli v antickom Egypte, Ríme aj Grécku bežne konzumované.
História a Pôvod Pizze
Samotná pizza mohla pochádzať od Feničanov, Grékov alebo Rimanov alebo od akýchkoľvek ľudí, ktorí zmiešali múku s vodou a potom cesto zohrievali na horúcom kameni. V jednej z mnohých podôb je pizza základnou súčasťou talianskej stravy už od doby kamennej. Touto prvou formou bol chlieb pečený pod kameňmi ohňa. Po upečení sa chlieb „okorenil" rôznymi prísadami a použil sa namiesto riadu a náčinia. Niektorí historici sa domnievajú, že myšlienka používať chlieb ako jedlo pochádza z Grékov, ktorí jedli plochý okrúhly chlieb (plankuntos) varený s ďalšími prísadami na vrchu. Vieme, že to bolo jedlo robotníckej triedy vďaka nízkym výrobným nákladom a ľahkému zásobovaniu a spotrebe.
- 6. storočie pred Kristom: Na vrchole Perzskej ríše si vojaci Dária Veľkého, zvyknutí na dlhé pochody, piekli na štítoch plochý chlieb a potom ho obložili syrom a datľami.
- 3. storočie pred naším letopočtom: Marcus Porcius Cato, známy ako Cato starší, je najlepšie známy tým, že napísal prvú históriu Ríma. Jeho spisy hovoria o „okrúhlej miske z cestovín ochutených olivovým olejom, aromatickými bylinkami a medom uvareným na kameňoch".
- 1. storočie pred Kristom: Vo Vergíliovej „Eneide" nachádzame opis chleba: „ Pod tienistým stromom si hrdina rozprestieral stôl na trávniku s chlebovými koláčmi a s plodmi lesa, ktorými sa kŕmil."
Po erupcii Vezuvu sa v Pompejách našli dôkazy o múčnom koláči, ktorý sa piekol a jedol v Pompejách aj v neďalekom Neopoli, gréckej kolónii, z ktorej sa stal Neapol. Našli sa aj doklady o obchodoch, doplnené o mramorové dosky a iné obchodné nástroje, ktoré pripomínajú dnešné pizzerie. Národné múzeum v Neapole vystavuje sochu Pompejí s názvom I pizzaiolo, vďaka svojej polohe a námetu.
Neapol: Rodisko Modernej Pizze
Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Mesto bolo preslávené množstvom pracujúcich chudobných, takzvanými lazzaroni. Tí vyžadovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Pizza, teda chlebové placky s paradajkami, olivovým olejom, drobnými ančovičkami a cesnakom - túto potrebu spĺňala. Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou.
Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Paradajky boli do Európy privezené z Nového sveta (Peru) v 16. storočí. Najchudobnejší Neapol, pôvodne považovaný za jedovatý, z núdze pridal paradajku do svojho kysnutého cesta a vytvoril prvú skutočnú pizzu, ako ju poznáme dnes. Pizza však potešila všetkých obyvateľov krajiny a prekvapivo sa neapolská tradícia stala všestranne obľúbenou.
Prvé Pizzerie
Prvé pizzerie sa objavili v Neapole v 18. storočí. Tieto miesta ponúkali jednoduché, ale chutné jedlá pre miestnych obyvateľov, ktorí si často nemohli dovoliť drahšie jedlá. Pizza sa stala populárnou najmä medzi pracovníkmi, ktorí potrebovali rýchle a výdatné jedlo. V roku 1738 bola v Neapole postavená prvá pizzéria na svete, ktorá funguje dodnes a nesie taliansky názov L’Antica Pizzeria Port’Alba. Taverna dei Cerrigloi bola miestom stretnutí španielskych vojakov miestokráľa a historické záznamy ukazujú, že vojaci sa tam hrnuli na oslavu domácej špeciality: pizze. V 17. storočí si pizza už medzi návštevníkmi Neapola získala obľubu.
Zrod Legendárnej Margherity
Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko sa zjednotilo v roku 1861 a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita navštívili Neapol v roku 1889. Raffaele Esposito, pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze), vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou. Legenda hovorí, že cestovateľský pár začala nudiť ich strava francúzskej haute cuisine a požiadali o miestnu pochúťku, ktorou mala byť práve pizza. Kráľovná si tak obľúbila poslednú pizzu, že poslala šéfkuchárovi list, v ktorom mu poďakovala a vyjadrila mu uznanie za jeho výtvory. Raffaele Esposito venoval svoju špecialitu kráľovnej a nazval ju „Pizza Margherita". Táto pizza bola predchodcom modernej pizze a urobila z Neapola svetové hlavné mesto pizze.
Druhy Talianskej Pizze
Vedeli ste však, že existuje niekoľko typov talianskej pizze? V tomto článku sa dozviete viac o rôznych spôsoboch prípravy pizze, a to najmä cesta, s ktorými sa môžete v Taliansku stretnúť. Každá má svoj pôvod, špeciálny postup aj podávanie. Niektoré nájdete v pizzerii, iné zas len v pekárni alebo v pouličnom stánku.
1. Pizza Napoletana
Už názov naznačuje, že tento druh pizze vznikol v už spomínanom Neapole. Cesto sa skladá z pšeničnej múky, droždia, soli a vody a necháva sa kysnúť po dobu 24 hodín. Je ručne tvarované na hrúbku približne 3 milimetre. Po doplnení všetkých ingrediencií sa pečie 90 sekúnd v horúcej peci na drevo (482 °C). V roku 2017 bolo umenie prípravy pizze Napoletana dokonca zaradené do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Tajomstvo dokonalej neapolskej pizze | Gino D'Acampo
Tajomstvo Úspechu: Jednoduché Suroviny a Presný Postup
Neapolská pizza sa od iných druhov odlišuje nielen chuťou, ale aj spôsobom prípravy. Jej základom je cesto z pšeničnej múky, vody, soli a droždia, bez prídavku oleja či cukru. Cesto musí dlho kysnúť - minimálne 24 hodín, niekedy až 48. Práve tento pomalý proces fermentácie dodáva pizze jej typickú nadýchanosť a ľahkosť. Používa sa len malé množstvo droždia, čo zaručuje lepšiu stráviteľnosť. Samotné pečenie prebieha v peci na drevo pri teplote 400-485 °C. Pizza sa pečie veľmi rýchlo - približne 90 sekúnd.
Medzi tradičné suroviny na neapolskú pizzu patria:
- rajčiny San Marzano, pestované v sopečnej pôde v okolí Vezuvu
- mozzarella di bufala (mozzarella z byvolieho mlieka) alebo fior di latte (z kravského mlieka)
- čerstvá bazalka
- extra panenský olivový olej
- kvalitná pšeničná múka typu 00.
Práve spojenie jednoduchých, ale kvalitných surovín vytvára výsledok, ktorý je ťažké napodobniť.
Pizza ako Kultúrny Symbol
V roku 2017 bola tradičná príprava neapolskej pizze - remeslo tzv. pizzaiuoli - oficiálne zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento zápis uznáva nielen samotný recept, ale aj kultúrny význam, spoločenskú tradíciu a odovzdávanie remeselných zručností z generácie na generáciu. Pizza sa v Neapole nikdy nevnímala len ako jedlo. Je to symbol pohostinnosti, komunity a radosti zo spoločného stolovania. Každý správny pizzaiolo musí dokonale ovládať proces fermentácie cesta, prácu s pecou aj rovnováhu chutí. Taliani často hovoria, že pizza je jednoduchá, ale iba na prvý pohľad. Dokonalosť sa skrýva v detailoch.
Typické Druhy Neapolskej Pizze
- Margherita: klasika s rajčinami, mozzarellou a bazalkou.
- Marinara: jednoduchá pizza s paradajkovým základom, cesnakom a oreganom.
- Capricciosa: s mozzarellou, šunkou, hubami a olivami.
- Diavola: pikantná verzia so salámou a feferónkami.
- Cosacca: stará, skromná pizza s rajčinovým pyré, syrom Pecorino a bazalkou, považovaná za „pizzu chudobných".
2. Pizza alla Pala
Pizza alla Pala vznikla v rímskych pekárňach ako spôsob zbavovania sa zvyškov cesta na chleba. Pekári natiahli a vytvarovali cesto, posypali a poliali ho rôznymi ingredienciami a servírovali po kúskoch na drevenej doštičke.
3. Pizza Tonda Romana
Z hlavného mesta Talianska pochádza okrem predchádzajúcej aj Pizza Tonda Romana. Pizza z Ríma sa líši tenším a chrumkavejším cestom - podľa mnohých je práve toto pravá talianska pizza. Pečie sa pri nižšej teplote, vďaka čomu má tvrdšiu textúru. Okraje sú menej nafúknuté, cesto je slanšie a častejšie sa používajú lokálne ingrediencie ako ančovičky, kapary a olivy.
4. Pizza al Taglio
V doslovnom preklade znamená Pizza al Taglio „narezaná pizza“. Pečie sa v hranatom pekáči a neskôr je nakrájaná na štvorce alebo dlhé pásy. Pravdepodobne si ju kúpite niekde na ulici. Pečie sa vo forme počas toho, ako cesto leží v tenkej vrstve oleja. Okraje sú chrumkavé, syr sa karamelizuje a vytvára nepravidelne upečenú kôrku. Prílohy sa dávajú pod omáčku, čo je typický znak tohto štýlu.
5. Pizza Fritta
Pizza Fritta je typickým jedlom neapolského street foodu. Môže byť rôznych tvarov a veľkostí - napríklad montanara je okrúhla, zatiaľ čo calzone dostanete v tvare polmesiaca. Tento spôsob prípravy vymysleli neapolskí kuchári z núdze. Počas druhej svetovej vojny cena mozzarelly horibilne vzrástla a drevo do pecí tiež nebolo cenovo dostupné.
6. Pizza v Plechu
Tento typ talianskej pizze sa pripravuje v malých okrúhlych plechoch.
7. Pizza na Sicílsky Spôsob (Sfincione)
Nakoniec tu máme pizzu na sicílsky spôsob, ktorá je známa aj ako sfincione. Má hrubú kôrku s nadýchanou piškótovou konzistenciou. Pečie sa na plechu obdĺžnikového tvaru, preliata paradajkovou omáčkou, posypaná ančovičkami, cibuľou, oreganom a tvrdým ovčím syrom. Na záver je pizza posypaná strúhankou, ktorá absorbuje časť oleja. Sicílska pizza má hrubšie, nadýchané cesto a často sa pečie v obdĺžnikovej forme. Pripomína focacciu, je sýtejšia a zvykne sa podávať aj studená. Obľúbené sú paradajky, cibuľa, sardely, olivy a korenisté syry.
10 Najznámejších Druhov Pizze
Pizza je jedným z najobľúbenejších jedál na svete a stala sa symbolom talianskej kuchyne. Jej jednoduchá a pritom chutná kombinácia cesta, paradajkovej omáčky, syra a rôznych náplní oslovuje ľudí po celom svete. No mnohí nevedia, že existuje množstvo rôznych druhov pizze, každý s vlastnou chuťou a charakteristickými ingredienciami.
- Margherita: Táto jednoduchá pizza sa skladá z cesta, paradajkovej omáčky, mozzarelly, olivového oleja, bazalky a soli. Nejoblíbenější pizza na světě. Ingredience nápadně připomínají barvy italské vlajky - červený rajčatový základ, bílá mozzarella a zelená bazalka.
- Napoletana: Má tenkú kôrku, zvýšené okraje a vyznačuje sa pripečenejšími škvrnami na ceste. Kôra je v spodnej časti veľmi tenká a cesto sa po stranách nafúkne, čo má za následok vzdušnú kôru, ktorá by pri správnom pečení mala mať typické zuhoľnatené „leopardie škvrny“.
- Pizza al Taglio: Podáva sa nakrájaná na obdĺžniky či štvorce. Vznikla na konci 50. let minulého století v Římě a dodnes tam patří mezi nejoblíbenější pouliční jídla. Koupíte ji v malých bufetech či stáncích a zaplatíte buď za kus, nebo za kilogram.
- Prosciutto e Funghi: Obsahuje paradajkovú omáčku, syr, plátky prosciutta (talianska šunka) a huby. Pizza Prosciutto je celosvetovo veľmi obľúbená.
- Pizzette: Je taková menší sestra klasické pizzy, kterou si dáš, když zrovna nemáš velký hlad. Poslouží jako lehčí svačinka nebo předkrm.
- Pinsa Romana: Starodávny pokrm je menej tučný než klasická pizza. Těsto se vyrábí ze čtyř druhů mouky a tvaruje se obvykle jako ovál. Navrchu této delikatesy můžeš najít v podstatě cokoliv, záleží na fantazii výrobce.
- Quattro Formaggi: Kto by si nepochutnal na variácii tých najlepších talianskych syrov? Na této pizze nikdy nesmí chybět mozzarella, která vytvoří jemný základ. Další sýry se liší podle toho, v jakém regionu si pizzu Quattro Formaggi dáš. Nejčastěji se používají výraznější druhy jako gorgonzola, fontina a grana padano.
- Marinara: Má paradajkovú omáčku, cesnak, oregano a olivový olej. Názov súvisí s tým, že bola základným jedlom rybárov, ktorí ju konzumovali po návrate domov z rybolovu v Neapolskom zálive.
- Diavola: V preklade z taliančiny znamená diabol a táto pizza sa tak rozhodne nevolá náhodou. Je určená milovníkom všetkého pálivého. Medzi hlavné ingrediencie patrí chilli papričky a pálivý salám.
- Calzone: Plnená pizza v tvare tašky. Jej názov pochádza z Neapola z 18. storočia a doslova znamená „rukáv či kapsa“, čo odkazuje na skutočnosť, že pôvodným účelom pizze calzone bolo, aby sa dala konzumovať za chôdze alebo vo stoja.
Globálna Expanzia Pizze
Ale pizza zostala v Taliansku za hranicami Neapola málo známa až do 40. rokov 20. storočia. Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Talianski prisťahovalci priniesli pizzu do Spojených štátov na konci 19. a začiatku 20. storočia. Mnohé z nich s obmenami fungujú dodnes.
Prvé Pizzerie v Amerike
Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Bola prvou, ktorá mala už v roku 1905 povolenie na predaj pizze. Gennaro Lombardi tvrdí, že otvoril prvú pizzeriu v USA. Jeho miesto sa nachádzalo v New Yorku na 53 1/2 Spring Street. Dnes si Lombarda pripomínajú ako „patriarchu pizze".
Pizza po Druhej Svetovej Vojne
Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Prítomnosť amerických vojakov v Taliansku počas druhej svetovej vojny priniesla pre pizzu veľké ocenenie. Keď sa vojaci vrátili do Spojených štátov, priniesli túto lásku späť a v roku 1948 bola vo Worcesteri, Massachusetts, vyrobená prvá reklama Franka A. Fiorella „ Rímska pizza Mix ". V 50. rokoch pizzu jedli celebrity talianskeho pôvodu ako Jerry Colonna, Frank Sinatra, Jimmy Durante a bejzbalová hviezda Joe DiMaggio. Mrazené pizze boli predstavené a predávané v miestnych obchodoch s potravinami. Prvý bol uvedený na trh bratmi Celentano.
Pizza v Amerike teda získala ako pôvodne etnická pochúťka slávu rýchlejšie ako na starom kontinente.
Globalizácia Pizze
Odvtedy prešla zmenami a boli o nej vytvorené zákony (ktoré presne definujú, aké parametre musí pravá talianska pizza spĺňať). Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeš aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Spojené štáty sa stali kľúčovým trhom pre rozvoj rôznych štýlov pizze. V polovici 20. storočia sa pizza začala rozširovať do celého sveta. Reťazce ako Pizza Hut, Domino’s a Papa John’s prispeli k popularizácii pizze v mnohých krajinách, čím sa stala dostupnou pre široké spektrum spotrebiteľov. Globalizácia pizze tiež znamenala príchod nových ingrediencií a kulinárskych inovácií.
Regionálne Rozdiely Pizze vo Svete
Pizza sa z Talianska a USA rozšírila do celého sveta a mnohé krajiny si ju prispôsobili podľa vlastných chutí a dostupných surovín.
- Americká pizza: Keď talianski prisťahovalci priniesli pizzu do USA, vznikla jej nová, sýtejšia a vizuálne hrubšia verzia. Americká pizza má vyššie cesto, bohaté vrstvy syra a príloh a viac experimentuje s tvarom aj chuťou. Tenké, veľké trojuholníky, ktoré sa dajú ľahko preložiť a jesť na ulici. Táto pizza má takmer koláčový tvar. Hrubé cesto vytvára okraje ako miska a plní sa vrstvami syra, mäsa, zeleniny a navrch sa nalieva paradajková omáčka. Pečie sa dlhšie, má výraznú chuť a je veľmi sýta. Obdĺžniková pizza pečená vo forme počas toho, ako cesto leží v tenkej vrstve oleja. Okraje sú chrumkavé, syr sa karamelizuje a vytvára nepravidelne upečenú kôrku. Prílohy sa dávajú pod omáčku, čo je typický znak tohto štýlu.
- Kalifornská pizza: sa vyznačuje kreativitou a ľahkosťou. Používajú sa netradičné suroviny ako avokádo, figy, rukola, jedlé krevety, morské plody či kozí syr. Zameriava sa na estetiku, čerstvosť a často aj na zdravší životný štýl.
- Lahmacun (Turecko): je tenký plátok cesta potretý zmesou mletého mäsa, paradajok, cibule a korenín. Často sa podáva zrolovaný so šalátom a citrónovou šťavou.
- Okonomiyaki (Japonsko): je kapustová placka zmiešaná s múkou, vajcami a rôznymi prísadami podľa chuti. Pečie sa na panvici a podáva sa s omáčkou, majonézou a posypom.
- Brazílske pizze: sú známe pestrými kombináciami. Na jednej pizzi nájdete hrach, kukuricu, zelené olivy, majonézu či dokonca sladké ingrediencie ako banány a čokoládu.
- Flammkuchen (Alsasko): Tenké cesto natreté smotanou, posypané cibuľou a slaninou. Pečie sa krátko a pri vysokej teplote, má jemne dymovú chuť a podávajú ho často aj ako predjedlo.
- Indická pizza: spája miestne chute a koreniny so západným formátom. Základ tvorí často naan alebo kváskový chlieb, na ktorý sa kladie tandoori kuracie, paneer, mango chutney alebo kari omáčka.
Štýly Prípravy Pizze
To, ako pizza chutí, nezávisí len od ingrediencií, ale aj od spôsobu jej prípravy. Niekedy je to dôležitejšie ako samotné ingrediencie a ozajstní pizza fajnšmekri vám povedia, že jeden druh pečenia je možné ľahko odlíšiť od iného.
- Pec na drevo: Tradičný taliansky spôsob, kde sa pizza pečie krátko, ale veľmi intenzívne.
- Elektrická alebo plynová rúra: Domáca klasika.
- Panvová pizza: Pečená na panvici, často v hrubšej vrstve oleja.
- Pizza z grilu: Moderný a letný spôsob, pri ktorom sa cesto pečie priamo na rošte.
Moderné Prístupy k Príprave Pizze
Moderný svet priniesol do sveta pizze nové prístupy, ktoré reflektujú zmeny v stravovaní, zdravotné obmedzenia a gastronómiu ako umenie. Aj tí, čo trpia rôznymi potravinovými intoleranciami, si dnes môžu dopriať výnimočný zážitok, pri ktorom často ani nespoznajú, že je niečo inak.
- Kváskové cestá: Čoraz obľúbenejšie sú kváskové alebo dlhšie fermentované cestá, ktoré sú ľahšie stráviteľné a majú plnšiu, chrumkavú chuť.
- Bezlepková pizza: Vhodná pre ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok.
Alternatívne Zdravé Varianty Cesta na Pizzu
Niekedy nemáme čas čakať na vykysnutie tradičného cesta alebo si chceme dopriať ľahšiu verziu pizze. Nekysnuté cesto je ideálne, keď sa ponáhľame a chceme si rýchlo pripraviť domácu pizzu bez dlhého čakania. Zdravšie varianty, ako napríklad cesto z karfiolu, ocenia tí, ktorí sledujú príjem kalórií alebo sa vyhýbajú lepku.
Recept na Nekysnuté Cesto na Pizzu
- Ingrediencie: 250 g hladkej múky, 125 ml vody, 2 PL olivového oleja, 1/2 ČL soli
- Postup: Všetky ingrediencie zmiešame a vypracujeme cesto. Necháme odstáť 10 minút, vyvaľkáme a hneď pečieme pri 220 °C.
Recept na Cesto na Pizzu z Karfiolu
- Ingrediencie: 1 stredne veľký karfiol, 1 vajce, 50 g strúhaného syra (parmezán alebo mozzarella), soľ, oregano
- Postup: Karfiol rozmixujeme, sparíme horúcou vodou a vyžmýkame. Zmiešame s vajcom, syrom a koreninami. Vytvarujeme cesto a predpečieme 15 minút pri 200 °C. Potom pridáme oblohu a dopečieme.
Recept na Kváskové Cesto na Pizzu
- Ingrediencie: 500 g hladkej múky (ideálne typu 00), 150 g aktívneho ražného alebo pšeničného kvásku, 250 ml vody, 10 g soli, 1 PL olivového oleja
- Postup: V mise zmiešame kvások s vodou, pridáme múku a premiešame. Necháme cesto odpočívať 30 minút (autolýza). Pridáme soľ a olivový olej, cesto dôkladne premiesime. Zakryté necháme kysnúť pri izbovej teplote 4 až 6 hodín, následne ho môžeme presunúť do chladničky na ďalších 12 až 24 hodín. Pred prípravou necháme cesto zohriať na izbovú teplotu, vytvarujeme a pečieme pri 250 °C asi 8-10 minút.
Recept na Celozrnnú/Špaldovú Pizzu
- Ingrediencie: 300 g celozrnnej alebo špaldovej múky, 200 g hladkej múky (môže byť aj špaldová), 300 ml vlažnej vody, 7 g sušeného droždia, 1 ČL soli, 1 ČL medu alebo cukru, 2 PL olivového oleja
- Postup: Droždie rozpustíme v teplej vode s cukrom a necháme 10 minút aktivovať. Pridáme múku, soľ, olivový olej a vymiesime elastické cesto. Necháme kysnúť 1,5 až 2 hodiny. Po vykysnutí cesto rozvaľkáme, obložíme a pečieme pri 220-230 °C asi 10-12 minút.
Tipy a Triky pre Dokonalú Pizzu
- Používajte kvalitné suroviny: Kvalitná múka, čerstvé droždie a olivový olej sú základom dobrej pizze.
- Nechajte cesto kysnúť dostatočne dlho: Dlhšie kysnutie zabezpečí lepšiu chuť a štruktúru cesta.
- Používajte vysokú teplotu: Vysoká teplota je kľúčová pre chrumkavú kôrku.
- Nepreťažujte pizzu oblohou: Príliš veľa oblohy môže spôsobiť, že cesto bude vlhké a pizza sa neprepečie.
- Experimentujte s rôznymi druhmi múky: Vyskúšajte špaldovú, celozrnnú alebo kváskovú múku pre zdravšiu verziu pizze.
- Používajte pizza kameň alebo pizza oceľ: Tieto pomôcky zabezpečia rovnomerné pečenie a chrumkavú kôrku.
- Mrazte pizzové cesto: Pizzové cesto si môžete pripraviť vopred a zamraziť. Keď budete mať chuť na pizzu, stačí ho vybrať z mrazničky, rozmraziť a upiecť.
- Vyskúšajte chladničkové kysnutie: Chladničkové kysnutie je kľúčom k dokonalej talianskej pizzi. Cesto nechajte kysnúť v chladničke 12-24 hodín pre bohatšiu chuť a jemnejšiu štruktúru.
- Používajte trik s papierom na pečenie: Papier na pečenie uľahčí prenos pizze do rúry a zabráni prilepeniu cesta.
Iné Dobroty z Pizza Cesta
Okrem pizze si z pizza cesta môžete pripraviť aj iné dobroty, ako napríklad:
- Pizza štangle (tyčinky): Z cesta nakrájajte pásiky, potrite ich olivovým olejom, posypte bylinkami a upečte.
- Pizza slimáky (pizzovníky): Cesto rozvaľkajte, potrite paradajkovou omáčkou, posypte syrom a nakrájanou šunkou. Zrolujte, nakrájajte na slimáky a upečte.
- Pizza roláda: Cesto rozvaľkajte, potrite paradajkovou omáčkou, posypte syrom a obľúbenými ingredienciami. Zrolujte, nakrájajte na plátky a upečte.
- Calzone: Plnená pizza v tvare tašky.
Netradičné Kombinácie Pizze
Väčšina z nás je v slovenských a talianskych podnikoch zvyknutá na paradajkový alebo smotanový základ a slané ingrediencie na vrchu pizze. Ani ananás nás už nerozladí tak, ako tomu bolo kedysi, aj keď sa o tejto pôvodom americkej kombinácii stále vedie svetová diskusia - patrí alebo nepatrí ananás na pizzu?
Keď vám však predostrieme niektoré kombinácie príloh na pizzu, na ktoré sme vo svete natrafili, ananás (ktorý sa na pizzi, mimochodom, zjavil prvýkrát v Kanade a nie na Havaji) sa zrazu stane tou najmenej čudnou voľbou.
- Blízky východ: pýši sa humusovým základom a prílohou tekvice hokkaido.
- Cviklové pesto s kozím syrom: Pomerne populárnou kombináciou je cviklové pesto s kozím syrom. Ten sme našli v ponuke aj s jablkami a cibuľou, a hoci to nemusí znieť dvakrát lákavo, táto sladko-slaná kombinácia vôbec nie je na zahodenie. Kuchári ju vraj podávajú s byľkou tymiánu a pár kvapkami medu.
- Britská/Austrálska raňajková pizza: Briti a Austrálčania si na pizzi radi doprajú klobásku, parmezán, vajíčko a slaninu.
- Pikantná BBQ omáčka s rebarborou, bazalkou a medom.
- Karí pizza s arašidmi a kešu orieškami.
- Japonsko: v Japonsku sa na pizzu bežne pridáva majonéza.
Zaujímavosti zo Sveta Pizze
| Zaujímavosť | Detaily |
|---|---|
| Najväčší konzumenti pizze | Obyvatelia Spojených štátov amerických |
| Pizza vo vesmíre | V roku 2001 doručenie pizze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu za viac ako milión dolárov (Pizza Hut doručil pizzu Peperoni) |
| Názov okraja pizze | Cornicione |
| Pizzéria v Severnej Kórei | Aj Severná Kórea má svoju pizzeriu. |
| Svetový rekord v najväčšej pizze | 1261,65 m², pripravená v Ríme v roku 2012 (celá bezlepková) |
| Najrýchlejší výrobca pizze | Dennis Tran, 3 pizze za 34 sekúnd |
| Najdrahšia pizza | 12-tisíc dolárov, Louis XIII v Salerne (príprava trvá tri dni, obloha: mozzarella di bufala, tri druhy kaviáru, nórsky krab, soľ z ružového austrálskeho mora) |
| Počet objednaných pízz ročne | Viac ako 5 miliárd na celom svete |
| Spotreba pizze v USA | Cca 350 kúskov za sekundu |
| Pôvod pizze Hawaii | Vymyslel ju Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos v roku 1962 |
| Pizza pre psov | Dá sa kúpiť dokonca v klasickom obale na donášku pizze. |
| Prvá mrazená pizza | Prišla na trh v roku 1962. Nebola však príliš chutná. Jej receptúru a proces uchovávania vylepšila Rose Totino. |
| Najlepšia voľba syra na pizzu | Je vedecky dokázané, že najlepšou voľbou syra na pizzu je mozzarella. Pri porovnávaní rôznych druhov syrov na to vedci prišli v roku 2004. |
| Pizza saver | Drobný plastový „stolček”, takzvaný pizza saver, vznikol v roku 1985, keď si ho dala patentovať Carmela Vitale. |
| Prezident Islandu o ananásovej pizze | Prezident Islandu by najradšej zakázal pizzu s ananásom, v krajine to vzbudilo rozruch. |
tags: #pizza #najznamejsie #druhy