Bradáč, nazývaný aj stredný bradáč, je stredne veľký pes s výraznými fúzmi a hustým obočím. Jeho živý temperament a pozoruhodný vnútorný pokoj z neho robia všestranného a sebavedomého spoločníka. Do rodiny bradáčov, do ktorej patria aj veľký bradáč a malý bradáč, je stredný bradáč najpôvodnejším typom plemena.
Pôvod a história bradáča
Bradáč, pôvodne drsnosrstý variant pinča, pochádza z južného Nemecka a je známy už najmenej 500 rokov. Stredný bradáč (Standard Schnauzer) je pôvodný, najstarší variant bradáča, z ktorého vznikli neskôr dve ďalšie veľkostné kategórie - veľký (obrí) a miniatúrny bradáč. Bradáč pochádza z Nemecka, konkrétne z Bavorska a jeho história siaha až do 14. storočia, kde bol obľúbeným pomocníkom pri farme, strážnym psom, a vďaka svojej ostražitosti a všestrannosti aj ochrancom majetku.
Úloha bradáča v minulosti
Bol známy pod názvom „Rattler“ alebo „Rat Tailer“ vďaka svojej schopnosti loviť škodcov a na dedinských hospodárstvach bol obľúbeným pomocníkom a ochrancom proti myšiam a potkanom. V minulosti sa využíval aj na ochranu kočiarov pred zlodejmi a na ochranu stád. Ako takzvaný “potkaniar” odháňal potkany, myši a iných škodcov od stajní a stodôl svojho pána. Tento robustný a odvážny pes však neodháňal hlasným štekotom len hlodavce, ale aj prípadných zlodejov, ktorí sa priblížili k statku.
Rozvoj plemena
V 19. storočí sa tento mimoriadne spoľahlivý a všestranný “stajňový pinč” vyskytoval takmer v každom meste na juhu Nemecka. Jeho veľká vytrvalosť, ostražitosť a úzke puto s koňmi, v ktorých blízkosti sa pinč vždy dobre cítil, mu priniesli ďalšiu úlohu: stráženie cestujúcich. Celé dni sprevádzal koče na ich dlhých cestách cez lúky a lesy a chránil ich pred prepadnutím. Jeho štekot často stačil na to, aby útočníci utiekli. O skok od stajňového pinča k uznávanému čistokrvnému psovi sa zaslúžil najmä chovateľ Max Hartenstein z Württemberska, ktorý začal s cieleným chovom bradáčov v roku 1882. O 13 rokov neskôr, v roku 1895, bol v Nordhausene založený prvý chovateľský klub, ktorý sa zaoberal všetkými odrodami plemena pinč a v závislosti od štruktúry srsti ich nazval “hladkosrstý” (dnes nemecký pinč) alebo “hrubosrstý pinč” (dnes bradáč). Prvý klub chovateľov bradáčov bol založený v roku 1895 v Nemecku.
Na naliehanie Bavorského klubu bradáčov, založeného v Mníchove v roku 1907, boli tieto dve plemená oddelené a hrubosrsté psy dostali dnes známe meno “bradáč”. Na odlíšenie od svojho staršieho brata, veľkého bradáča, a od svojho menšieho bradáča, sa nazýval aj “stredný bradáč”. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) má rôzne štandardy plemien pre všetky tri plemená bradáčov (malý, stredný a veľký bradáč). Stredný bradáč je zapísaný pod štandardným číslom 182 a patrí do skupiny 2, sekcie 1 “pinče a bradáče”.
Charakteristický vzhľad a povaha
Napriek dlhej histórii chovu a veľkej popularite, najmä v domovskom Nemecku, si dodnes zachoval svoj rustikálny vzhľad a pôvodnú povahu. Stredný bradáč najviac zodpovedá pôvodnému vzhľadu a v priebehu histórie plemena sa výrazne nezmenil. Hoci sa srsť a farba, ako aj tvar hlavy a chrbta mierne zmenili, bradáč si zachoval svoj rustikálny vzhľad.
Fyzické vlastnosti
Najtypickejšími znakmi bradáča sú nepochybne jeho husté obočie a výrazné fúzy. Od nemeckého pinča, ku ktorému bradáč pôvodne patril, ho odlišuje najmä hrubá srsť. Hrubá a drsná krycia srsť s hustou podsadou sa podľa štandardu dnes vyskytuje v čisto čiernej farbe alebo vo farbe „korenie a soľ“. Prípustné sú odtiene od tmavej oceľovej až po strieborno sivú. Všetky farebné varianty by mali mať tmavú masku, ktorá ladí s príslušnou farbou srsti, a zároveň zdôrazňuje typický výzor bradáča. Názov „bradáč“ je odvodený od typického vzhľadu tohto plemena - výraznej „brady“ a „fúzov“, ktoré spolu s huňatými obočiami tvoria jeho nezameniteľný výzor.
Stredný bradáč patrí - ako už názov napovedá - k stredne veľkým psom. V kohútiku dosahuje výšku 40 až 50 cm a váži v priemere 14 až 20 kg. Veľkosť je pritom najdôležitejším rozlišovacím kritériom medzi malými, strednými a veľkými bradáčmi, ktoré sú si povahovo veľmi podobné. Rustikálny vzhľad “drsnosrstého pinča”, ako sa tento typ psa pôvodne nazýval, je daný najmä jeho tvrdou, drsnou a stredne dlhou srsťou, ktorá by nemala byť ani huňatá, ani vlnitá. Má pevnú a svalnatú stavbu tela kvadratického formátu so silnou a predĺženou lebkou. Sklopené uši v tvare písmena V sú vysoko posadené a tesne priliehajú k hlave. Typický je dnes aj jeho vzadu klesajúci chrbát so stredne veľkým šabľovitým alebo kosákovitým chvostom. Stredný bradáč má kompaktnú a dobre stavanú postavu. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 45 až 50 cm, hmotnosť medzi 14 až 20 kg.
Veľký bradáč, najväčší z troch bradáčov, vznikol v Nemecku, kde bol využívaný na statkoch s dobytkom. Po roku 1900 bol v Berlíne cvičený na policajnú prácu, čo sa stalo v tomto období jeho hlavnou úlohou. Veľká varianta bradáča vznikla pravdepodobne krížením s veľkým drsnosrstým pinčom a ruským čiernym teriérom.
Povahové vlastnosti
Bradáče majú silnú osobnosť s mnohými povahovými črtami, ktoré si zdanlivo odporujú. Sú mimoriadne živé, ale vnútorne veľmi vyrovnané, oddané, no aj tvrdohlavé, odvážne a ostražité, a ešte k tomu aj hravé. Vďaka tejto všestrannosti sú to univerzálne prispôsobivé psy, ktoré sa cítia ako doma v úlohe verných rodinných psov, ako aj nebojácnych strážnych psov či vytrvalých pracovných psov. Stredný bradáč je známy svojou inteligenciou, energiou a ochranným inštinktom. Patrí medzi aktívne plemená, ktoré si vyžadujú dôsledného a skúseného majiteľa. Tento pes je odvážny a nezávislý, ale zároveň hlboko lojálny svojej rodine. Bradáč sa dobre správa k deťom, ale keďže je to pes s výraznou osobnosťou, je potrebné zabezpečiť jeho správnu socializáciu už od šteňacieho veku. Voči cudzím osobám môže byť trochu rezervovaný, ale správnym vedením a socializáciou sa z neho stáva vyrovnaný pes. S inými psami vychádza dobre, najmä ak sa s nimi stretáva od mladosti. Bradáč je veľmi inteligentné plemeno s výbornou pamäťou, čo znamená, že výcvik by mal byť dôsledný, láskavý a motivujúci.
Bradáče svojich ľudí milujú a najradšej by boli stále s nimi. Tieto dobromyseľné a hravé psy si veľmi dobre rozumejú najmä s deťmi. Je teda zrejmé, že títo spoločenskí štvornohí priatelia sú absolútne nevhodní na to, aby boli dlhodobo ponechaní osamote alebo dokonca držaní v koterci. Vďaka svojej vysokej ostražitosti a zdravej nedôvere voči cudzím ľuďom a situáciám sú bradáče nielen ideálnymi rodinnými psami, ale aj vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí by v prípade nebezpečenstva síce odvážne a nebojácne bránili svojich ľudí, ale nikdy by sa nesprávali príliš agresívne alebo nervózne. Aj napriek svojim strážnym inštinktom sa dá veľmi dobre ovládať a vychovávať.
Veľký pes s veľkou osobnosťou. Ide o energetického, inteligentného spoločníka, ktorý svojmu pánovi robí život zaujímavejším vďaka jeho nezávislému zmýšľaniu a hravej povahy. Svoj domov a rodinu chráni, často až s odstrašujúcou prudkosťou. Ide o teritoriálne plemeno, preto je nedôverčivý k cudzím ľudom. Jeho inteligencia predstavuje výzvu aj pre skúseného trénera. Bradáč veľký vyžaduje pevné vedenie. Nech sa deje čokoľvek, nenechaj ho nudiť sa. Ako každý pes, vyžaduje skorú socializáciu. Vzhľadom na svoju dominanciu sa neodporúča do domácnosti s malými deťmi.
Výcvik a aktivity
Bradáče sú veľmi živé a sebavedomé psy, ktoré sú občas dosť tvrdohlavé a dominantné. Preto potrebujú včasnú socializáciu a dôsledný výcvik, ako aj dostatok pohybu a aktivít, ktoré ich zamestnajú. Majitelia bradáčov by si mali byť vedomí toho, že ich pes má od prírody veľmi živý temperament a obrovskú výdrž. Na programe dňa by určite mali byť výdatné prechádzky alebo návšteva športovej školy pre psov. U psov, ktorí nie sú dostatočne zamestnaní, sa často vyvinie nežiaduce správanie. Niektoré bradáče majú pre svoje silné sebavedomie a bystrosť tendenciu byť dominantné a preberať kontrolu, keď majú pocit, že ich majiteľ nemá situáciu pod kontrolou. Na druhej strane, majiteľa, ktorý ich vie fyzicky aj psychicky zamestnať, a má k nim laskyplný ale dôsledný prístup, budú ochotne počúvať. Pri správnom prístupe a výcviku sa z bradáčov stávajú mimoriadne oddané a poslušné psy, ktoré verne stoja pri svojej rodine.
Bradáč je pes pre aktívneho majiteľa, ktorý má dostatok času na každodenné dlhé prechádzky a výcvikové aktivity. Tento pes sa hodí do rodinného domu so záhradou, ale dokáže sa prispôsobiť aj životu v byte za predpokladu, že bude mať dostatok pohybu. Nie je ideálny pre časovo vyťaženého majiteľa, pretože potrebuje nielen pohyb, ale aj mentálne podnety a pravidelný kontakt s rodinou. Skúsenosti so psami sú výhodou, keďže bradáč býva tvrdohlavý a potrebuje dôsledný výcvik. S láskyplnou dôslednosťou a trpezlivosťou sa bradáče dajú dobre vycvičiť. Pod správnym vedením sa dá potlačiť aj ich občasná dominantnosť.
Psie športy a zamestnanie
Majitelia bradáčov by mali byť radi aktívni. Mali by ste aktívne športovať a mať dostatok času, aby ste svojmu vytrvalému psovi mohli ponúknuť dostatok pohybu. Psie športy ako agility, obedience alebo tiež mantrailing sú dobrým spôsobom, ako tohto šikovného a aktívneho štvornohého priateľa zamestnať po psychickej aj fyzickej stránke. Toto plemeno sa často využíva v rôznych psích športoch, ako je agility, obedience, či dogdancing, kde vyniká svojou rýchlosťou, bystrosťou a zmyslom pre spoluprácu. Veľký bradáč nemá limity. V obedience, stopovaní či pasení sa naozaj vyžíva. Pôvodne sa používal pri hone dobytka na trhoch. Využitie nájde ako policajný či strážny pes, v posledných rokoch sa začal využívať aj pri detekcii drog a v pátracích a záchranárskych akciách.
Ak majú bradáče dostatok pohybu a aktivít, môžu byť chované aj v mestskom byte. Mali by ste si však uvedomiť, že bradáče sú veľmi ostražité psy, ktoré rýchlo začnú štekotom “hlásiť”, len čo započujú neznámy hluk. Cieleným výcvikom je však možné dostať štekanie pod kontrolu a vyhnúť sa problémom so susedmi.
Zdravie a starostlivosť
Jednoznačnou výhodou čistokrvného psa zo serióznych rúk je určite jeho zdravie. Komplexné zdravotné testy pred chovom znižujú riziko dedičných ochorení. Bradáč je teda stále pomerne zdravé a odolné plemeno psa, u ktorého sa vážnych zdravotných problémov zvyčajne obávať nemusíte. Bradáč je odolné a zdravé plemeno, avšak môže byť náchylné na niektoré genetické choroby.
Potenciálne zdravotné problémy
- Ako u všetkých stredne veľkých a veľkých plemien psov, aj u stredného bradáča sa môže vyskytnúť obávaná dysplázia bedrových kĺbov (DBK). Vyšetrenie bedrového kĺbu je preto povinné pre všetky chovné zvieratá.
- Môže byť náchylný na dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu.
- Bradáče sú všeobecne náchylné na nádory, ktoré vznikajú napríklad na prstoch na nohách alebo na sliznici ústnej dutiny. Tento druh rakoviny pôsobí na pätu a prsty psov s tmavým sfarbením. Ak tvoj bradáč kríva bez zjavného dôvodu, je potrebné, aby veterinár skontroloval prsty psa.
- U bradáčov sú známe aj prípady očného ochorenia PRA (progresívna atrofia sietnice).
- Prípady srdcových ochorení.
- Občasné alergie na potraviny.
Mali by ste si tiež uvedomiť, že kastrácia by sa u tohto plemena nemala vykonávať, pokiaľ nie je nevyhnutná. Po zákroku sa u bradáčov často vyskytuje obezita a inkontinencia moču.
Strava
Zdravie bradáča nezávisí len od toho, či pochádza z renomovaného chovu. Aj vy ako majiteľ môžete zdravie svojho zvieraťa významne ovplyvniť. Okrem druhovo vhodného chovu sem patrí aj vyvážená a zdravá strava, ktorá vášmu štvornohému priateľovi dodá všetky dôležité živiny a podporí jeho vitalitu. Potreba živín psa nezávisí ani tak od jeho plemena, ako skôr od jeho veku, aktivity a hmotnosti. Napríklad šteňatá alebo psy v období rastu potrebujú iné krmivo ako dospelé psy a staršie psy, ktoré sú už kľudnejšie a menej sa pohybujú, alebo ako dospelé psy, ktoré trávia každý deň niekoľko hodín na športovisku pre psov.
Orientačne môžete počítať s približne 15 g mäsa, 7,5 g zeleniny a 7,5 g ryže na kilogram telesnej hmotnosti. Bradáč s hmotnosťou 15 kg preto potrebuje približne 230 g mäsa denne. Bez ohľadu na to, ako veľmi váš pes žobre o jedlo, mali by ste dodržiavať množstvo krmiva, ktoré vám odporučil váš chovateľ alebo veterinár. Niektoré bradáče majú “zdravý apetít” a pri nesprávnom kŕmení sa u nich môže vyvinúť obezita, ktorá môže spôsobiť mnohé zdravotné problémy. Vzhľadom na jeho energickú povahu je vhodné rozdeliť dennú dávku do dvoch porcií, čo pomôže predchádzať nadváhe a podporí zdravé trávenie.
Pokiaľ ide o spôsob kŕmenia psa, t. j. či suchým krmivom, mokrým krmivom alebo doma varenou či surovou stravou, v podstate neexistujú žiadne obmedzenia. Každá forma kŕmenia má svoje výhody a nevýhody a v konečnom dôsledku závisí od vášho postoja a vašich možností. V prípade mokrého krmiva by ste mali myslieť na to, že veľké množstvo krmiva pravdepodobne uviazne vo fúzoch bradáča. Objavte náš výber krmív pre psov špeciálne pre bradáčov!
Starostlivosť o srsť
Drsná, tvrdá srsť bradáča si vyžaduje primeranú starostlivosť. Husté fúzy a dlhá srsť by sa mala pravidelne česať, aby sa odstránili nečistoty a zabránilo sa plstnateniu srsti. V opačnom prípade postačí, ak psovi dvakrát až trikrát ročne srsť ostriháte. Môžete sa to naučiť sami na špeciálnych kurzoch alebo navštíviť psí salón, v ktorom majú skúsenosti so strihaním srsti bradáčov. Vzhľadom na hustú srsť, ktorá má tendenciu plstnatieť, je potrebné pravidelné česanie aspoň raz týždenne a špeciálne trimovanie každé tri mesiace, čo je typické pre plemená s hrubou srsťou. Pravidelná kontrola a čistenie uší a zubov je dôležitá, aby sa predchádzalo zápalom.
Ako si vybrať bradáča
Zatiaľ čo spočiatku sa najmä stredný bradáč tešil veľkej popularite, v 30. rokoch 20. storočia ho na rebríčku obľúbenosti predbehol veľký bradáč. Po druhej svetovej vojne si najmä malý bradáč získal veľké množstvo priaznivcov. Zatiaľ čo mnohí pochybní chovatelia, najmä v USA, malému bradáčovi robili rôzne účesy a degradovali ho tak na výstavného psa, bol stredný bradáč takýchto módnych chovateľských trendov zväčša ušetrený. Pre väčšinu chovateľov bradáčov stojí v popredí silná povaha a dobrý zdravotný stav, takže sa zachoval pôvodný typ bradáča, ktorý sa vyznačuje najmä rustikálnym vzhľadom, vytrvalosťou a vnútornou rovnováhou. Napriek tomu sa však medzi chovateľmi bradáčov nájdu aj “čierne ovce”, ktorým ide predovšetkým o extravagantný vzhľad a rýchly zisk, a nie o zdravie a stabilnú povahu.
Ak uvažujete o kúpe bradáča, mali by ste si teda výber potenciálnych chovateľov dôkladne preveriť. Chovateľov, ktorí ponúkajú svoje šteniatka bez papierov, lákajú vás na internete roztomilými fotografiami šteniatok alebo ich predávajú za smiešne ceny a nestarajú sa o to, do akých rúk sa dostanú, by ste mali zo svojho zoznamu vyškrtnúť. Určite nie sú tou správnou voľbou, pokiaľ hľadáte ako nového člena rodiny psa, ktorý je zdravý a spoločensky prijateľný. Prvým správnym krokom je kontaktovať najbližší oficiálny chovateľský klub bradáčov. Tu môžete získať informácie o registrovaných chovateľoch a stave šteniat, ako aj o plemene všeobecne.
Keďže bradáč má široký repertoár povahových vlastností, dôraz na chov sa môže u jednotlivých chovateľov líšiť. Zatiaľ čo niektorí kladú väčší dôraz na získanie odolného a robustného pracovného psa, iní podporujú najmä sociálne a rodinné vlastnosti tohto plemena, ako je dobrá povaha a ochota učiť sa. Pred kúpou šteňaťa by ste si preto mali uvedomiť, aké máte od svojho bradáča očakávania a či sa zhodujú s očakávaniami chovateľa. Chovateľ vás prijme u seba doma a ochotne vám ukáže svoju chovnú stanicu a matku šteniatok. Chovateľ spĺňa oficiálne požiadavky na chov a má všetky potrebné dokumenty s oficiálnym logom FCI. U svojich psov vykonal všetky predpísané zdravotné kontroly a v prípade potreby nechal vykonať aj ďalšie dobrovoľné testy. Chovateľ sa vás podrobne opýta na vašu životnú situáciu a dôkladne preverí, či ste pre bradáča vhodným majiteľom. Patria sem napríklad otázky o vašej rodine, práci, zdravotnom stave a mieste vášho bydliska. Chovateľ by vás v žiadnom prípade ku kúpe šteniatka nemal presviedčať.
tags: #prezantacia #velky #bradac #korenie