Zemiaky, hoci dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny. Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete z hľadiska výživy a historického vplyvu na populácie. Sú nielen nepostrádateľnou surovinou v mnohých svetových kuchyniach, ale aj plodinou, ktorá v minulosti zachránila mnoho ľudí pred hladomormi. Sú štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici.
Pôvod a Cesta Zemiakov do Európy
Zemiaky majú pôvod v Južnej Amerike, konkrétne v oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Prvé pestované odrody zemiakov pochádzajú z peruánskych a bolívijských Ánd, kde ich andské kmene pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Zemiaky boli základnou potravinou pre Inkov, ktorí vyvinuli techniky na ich konzervovanie a sušenie, aby ich mohli uchovať po dlhé obdobia. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“. V andských kultúrach boli zemiaky považované za dar od bohov a často sa objavovali v náboženských obradoch a rituáloch. Inkovia verili, že zemiaky majú moc chrániť a posilňovať, a preto ich často používali v liečiteľstve. V andskej kultúre sú zemiaky považované za posvätné plodiny, ktoré symbolizujú ochranu a výživu.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom. Boli to španielski dobyvatelia, ktorí ich na prelome 15. a 16. storočia objavili pre Európu v Ekvádore na zemiakových trhoch. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami. Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy. Prvé zemiakové políčka v Európe sa objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť. Do Anglicka dorazili prvé zemiaky pred 415 rokmi, 28. júla 1586 z Kolumbie. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá a tak vznikla domnienka, že zemiaky - škaredé znetvorené hľúzy z pohanských civilizácií sú pre ľudí nevhodnou potravou. Nešťastnú povesť mali zemiaky aj na kráľovskom dvore Alžbety I. Netušiaci kuchári, pripravili novoprivezenú plodinu skutočne netradične a to tak, že samotné hľúzy zemiaka vyhodili a uvarili len stonky a listy. O zásadné vylepšenie ich renomé sa vo Francúzsku zaslúžil muž menom Antoine Augustin Parmentier (1737-1813), ktorého meno, je dodnes niečo ako kód pre zemiaky. Parmentier, bol držaný v Pruskej Sedemročnej Vojne ako väzeň a svoje zajatie prežil len na strave pozostávajúcej zo zemiakov. V roku 1785 boli zemiaky oficiálne vyhlásené kráľom Ľudovítom XIV za zeleninu. Rovnako sa stali aj hlavnou potravinou počas Francúzskej revolúcie, kedy boli jedinou dostatkovou surovinou. Vo Veľkej Británii sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. V čase keď do tovární prichádzali stále nové sily, bolo nutné nájsť lacný a výživný zdroj potravy. V Európe sú zemiaky symbolom výživy, stability a hojnosti.
Zemiaky na Slovensku: Pomalý Nástup a Rozmach
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.
Vytváranie strednej Európy: Avari, Slovania a Východorímska ríša (Historický podcast)
Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. Význam zemiakov ohľadom možnosti nasýtenia svojich poddaných rýchlo pochopili panovníci. Pruský panovník vydal rozhodnutie, že kto odmietne pestovať zemiaky, príde o nos alebo o ucho.
Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“. V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu produkcie zemiakov. Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.
Zemiaky na Kysuciach: Záchrana pred Hladom
Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spojené s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. Zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať, a vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala. Ešte počiatkom 19. storočia tvorili zemiaky len menšiu časť z poľnohospodárskej produkcie. Základnou zložkou potravy bola štvorica obilnín: pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa pestovali aj archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). V Novej Bystrici sa nedala kvôli poveternostným podmienkam a stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Jej miesto čiastočne nahradila jej menej náročná horská odroda - ikrica, avšak dominanciu z hľadiska pestovania mal ovos.
Zemiaky ako Súčasť Kultúry a Kuchyne
Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov. V mnohých európskych krajinách sa zemiaky rýchlo stali súčasťou ľudových zvyklostí a kuchyne. Na Slovensku a v Česku sa zemiaky používajú v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle a polievky. V Írsku sa zemiaky stali symbolom národa a základom stravy pre väčšinu obyvateľov. Počas Veľkého hladomoru v polovici 19. storočia, ktorý vznikol v dôsledku choroby zemiakových plodín, bola závislosť na tejto plodine príčinou obrovských strát na životoch.
Zemiakové Lupienky: Náhodný Objav, Ktorý Dobyl Svet
Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon's Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York. Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil. K prekvapeniu Cruma z nich bol zákazník nadšený. Zaujímavosťou je, že hranolky vznikli v Belgicku. Kuchár Collinet omylom vytvoril hranolky, po tom ako už raz upečené zemiaky ponoril do horúceho oleja. Na jeho prekvapenie zemiaky sa nafúkli ako malé balóniky.
Pestovanie Zemiakov Dnes: Odrody, Výživové Hodnoty a Tipy
Dnes existujú stovky odrôd zemiakov, od malých, sladkých nových zemiakov až po veľké, škrobnaté hľuzy. Odrody sa líšia nielen veľkosťou a tvarom, ale aj farbou - od tradičnej žltej až po fialovú. Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších surovín, používajú sa na pečenie, varenie, smaženie a prípravu kaší.
Nutričné hodnoty a zloženie zemiakov
Zemiaky sú často vnímané len ako zdroj škrobu, ale obsahujú aj dôležité vitamíny a minerály. Sú bohaté na vitamín C, vitamín B6 a draslík. Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny. Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý a závisí od doby a spôsobu uskladnenia zemiakov.
| Nutričná hodnota | Množstvo (na 100g) |
|---|---|
| Kalórie | 77 kcal |
| Sacharidy | 17 g |
| Vláknina | 2.2 g |
| Vitamín C | 19.7 mg |
| Draslík | 421 mg |
Ako pestovať zemiaky
- Výber miesta a príprava pôdy: Zemiaky milujú slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu.
- Sadba: Zemiaky sa sadia na jar, keď pôda dosiahne aspoň 7 °C.
- Výsadba a starostlivosť: Sadbové zemiaky zasaďte asi 10 cm hlboko a 30 cm od seba.
- Kopcovanie: Keď rastliny dosiahnu výšku asi 20 cm, prihŕňte k nim pôdu.
- Rotácia plodín: Ak chcete predchádzať chorobám a škodcom, nepestujte zemiaky na tom istom mieste každý rok.
- Voda a hnojenie: Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby hľúz. Avšak pozor na preliatie!
- Skladovanie: Skladujte ich na tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie zemiakov je okolo 4 °C. Vyhnite sa skladovaniu zemiakov pri ovociach, ktoré vydávajú etylén (napr. jablká), pretože to môže urýchliť ich klíčenie.
Vytváranie strednej Európy: Avari, Slovania a Východorímska ríša (Historický podcast)
Význam Zemiakov v Minulosti a Súčasnosti
Zemiaky sú plodinou, ktorá ovplyvnila históriu ľudstva a má neoceniteľnú hodnotu pre výživu aj gastronómiu. Či už ide o ich úlohu v potlačovaní hladomorov v minulosti, alebo o ich súčasné využitie v modernej kuchyni, zemiaky zostávajú nepostrádateľnou súčasťou stravy mnohých ľudí po celom svete. Rok 2008 Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila za Medzinárodný rok zemiakov. Upozorňuje tým na to, že táto základná potravina znižuje chudobu v rozvojových krajinách. Liptov je jedným z tradičných slovenských pestovateľov zemiakov už od polovice 18. storočia.
Využitie zemiakov
Podľa údajov FAO sa približne 52 percent svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 percent ako krmivo, 11 percent tvoria sadbové zemiaky a tri percentá sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh. V krajinách EÚ sa zemiaky ako krmivo už takmer nevyužívajú, nahrádza ich predovšetkým sója a kukurica.
tags: #prichod #zemiakov #na #slovensku