Kukuričná siláž je pre chov hovädzieho dobytka najvýznamnejším objemovým krmivom glycidového charakteru. Často tvorí až 50-percentný podiel sušiny v kŕmnych dávkach a aj preto sa považuje za stabilizujúci prvok výživy. Avšak pre zabezpečenie diverzifikovanej a kvalitnej kŕmnej dávky, ktorá zohľadňuje špecifické potreby zvierat a zároveň reaguje na meniace sa klimatické podmienky, sa stále viac do popredia dostávajú aj iné druhy siláží, medzi ktoré patrí aj ražná siláž. Kvalitné krmivo je základom úspešnej a hospodárnej produkcie mlieka, a preto je optimalizácia všetkých krokov silážovania nevyhnutná.
Ražná siláž v praxi: Rastúci trend a skúsenosti
V posledných rokoch môžeme pozorovať rastúci záujem o ražnú siláž ako cenné objemové krmivo. Okrem klasickej lucernovej siláže je to aj ražná siláž, ktorá sa stáva súčasťou kŕmnych dávok v mnohých chovoch. Počíta sa do budúcnosti s ďalším zvyšovaním výmery raže, resp. výmeru raže budeme postupne zvyšovať. Máme za sebou tri sezóny zberu. Viem o špičkových chovoch dojníc, v ktorých pestujú 500 i viac hektárov raže na siláž a s lucernou už vôbec nepočítajú. Na Slovensku máme dokonca subjekt, ktorý pestuje až 1 000 ha raže na siláž. Určite to boli skúsenosti chovateľov, ktorí sa do toho pustili pred nami.
Spomínaný podnik s 500 ha raže (AT Dunaj Dubník) sme aj navštívili, aby sme načerpali praktické skúsenosti. Ďalším zdrojom informácií bol náš poradca Karol Pekár, ktorý nám poskytol niekoľko výsledkov analýz tohto druhu siláže.
Optimálny termín zberu raže: Základ pre energetickú hodnotu
Kľúčovým faktorom pre vysokú kvalitu ražnej siláže a jej energetický potenciál je správne načasovanie zberu. Treba však zdôrazniť, že pomerne krátke zberové okno (2 dni) kladie vyššie nároky na presné stanovenie termínu zberu a tiež predvídavosť pri objednávaní zberacej rezačky. Pri raži sa orientujeme striktne podľa jej fenofázy. Zber hmoty na siláž sa musí robiť pred jej vyklasením. Vo fáze klasenia totiž klesá obsah N látok na 13-14 % a stráviteľnosť vlákniny klesá aj o 10 p.b. Našťastie sa nám to doteraz vždy podarilo dodržať. Aj vďaka tomu sme mali vlani 70 % stráviteľnosť vlákniny (po 30 hodinách).
Monitorovanie porastu pred zberom je pri raži intenzívnejšie než pri iných plodinách. Kým pri lucerne monitorujeme porast pred zberom každé dva dni, pri raži je to dokonca dvakrát denne (ráno i večer). Steblo vtedy kontrolujeme doslova po centimetroch. Posledné roky sa do týchto procesov zapájajú aj zootechnici, čo prispieva k presnejšiemu určeniu optimálneho času zberu.
Technológia silážovania pre zachovanie energie a stráviteľnosti
Kvalita siláže nie je len o správnom termíne zberu, ale aj o dôkladnom dodržiavaní všetkých technologických krokov. Pri jednotlivých výrobných krokoch dochádza ku stratám sušiny, energie, stráviteľnosti a množstva krmiva, ktoré je potrebné minimalizovať.
Príprava na poli: Zavädnutie a výška rezu
Proces spracovávania plodiny na siláž začína už na poli. Zber hmoty môžeme rozdeliť na zber napriamo a dvojfázový zber, kde hmotu po pokosení necháme na poli zavädnúť pre dosiahnutie optimálnej sušiny (väčšina bielkovinových krmovín). Pri tomto druhu zberu musíme brať ohľad na intenzitu a rýchlosť zavädania. Čím rýchlejšie dosiahneme požadovanú optimálnu sušinu zberanej hmoty, teda čím rýchlejšie zvládneme prechod od krmoviny na poli po zakrytie utlačenej hmoty v silážnej jame, tým viac zachováme energiu, sušinu a stráviteľnosť.
Pre skrátenie doby zavädania na pokose je potrebné správne rozhodenie silážovanej hmoty naširoko, správna výška strniska (pre lepšiu cirkuláciu vzduchu pod posekanou hmotou, ≥8cm) a zvolenie vhodného kondicionéra (valcový, prstový). Taktiež samotný proces zberu zavädnutej hmoty môže výrazne ovplyvniť celkové straty. Nešetrná manipulácia môže viezť k odrolom lístkov, teda k strate najcennejšej časti rastliny. Dlhé zavädanie s nízkym strniskom výrazne zvyšuje riziko kontaminácie nežiadúcimi baktériami a zvyšuje obsah popola, čím zvyšuje riziká spojené s kvalitou fermentácie danej siláže.
Čo najkratšie zavädnutie na 28 - 35 % sušiny umožňuje optimálne silážovanie. Príliš vlhká siláž vedie ku kvaseniu kyseliny maslovej. Príliš suchá siláž sa ťažko utláča a vedie k jej kazeniu. Nad 45 - 50 % sušiny sa už nedá dosiahnuť správne utlačenie. Doba ležania na poli by mala byť kratšia ako 36 hodín, lepšie 24 hodín, aby sa zabránilo stratám energie.
Optimálna dĺžka rezu je 10-40 mm. Je to predpoklad pre presné utlačenie, lepšie využitie priestoru na silážovanie a nižšie straty. Všeobecne platí, že čím je siláž vláknitejšia a suchšia, tým kratšia je dĺžka rezu.
Použitie silážnych prípravkov
Okrem základných pravidiel silážovania podporujú proces fermentácie aj silážne prípravky bonsilage s rôznymi spôsobmi účinku. Výber správneho silážneho prostriedku má veľký význam pre zberaný silážny materiál. Na odhad obsahu cukru sa môže použiť refraktometer.
Zabezpečenie kvality v silážnej jame: Utlačenie a zakrytie
Keď už sa hmota vozí na jamu, začíname podnikať ďalšie kroky, ktoré vedú k dobrému utlačeniu hmoty a tým k zabezpečeniu adekvátneho anaeróbneho prostredia. Toto prostredie dosiahneme rovnomerným rozložením privážanej hmoty a následným utlačením, ale taktiež pomocou prirodzene prebiehajúcich procesov, pri ktorých sa spotrebováva nadbytočný kyslík za vzniku CO2 (dodýchavanie rastlín), tepla a vody. Teplota sa v silážovanej hmote môže zvýšiť až o 12°C.
Ak silážny inokulant neobsahuje baktérie, ktoré zvládajú tento teplotný nárast, fermentácia potom z väčšej časti prebieha iba pomocou divokých kmeňov epifytnej mikroflóry, čo vedie k veľkým stratám na sušine, metabolizovateľnej energie a stráviteľnosti silážovanej hmoty. Takáto fermentácia môže spôsobiť ešte väčší nárast teploty hmoty (až nad 40°C), čo môže viezť k poškodeniu bielkovín, čo ďalej vedie k zníženiu príjmu takejto siláže a zníženiu jej stráviteľnosti. Pri zbere vo vyšších teplotách je odporúčané používať silážne inokulanty s obsahom termostabilných bakteriálnych kmeňov, ktoré sa s nárastom teploty na jame vyrovnávajú lepšie a rýchlejšie pri nich nastáva riadená anaeróbna fermentácia. Ďalšie fermentačné straty závisia od druhu dominantných baktérií.
Dôkladné utlačenie, zakrytie a utesnenie silážnej jamy je základnou podmienkou pre dlhodobé skladovanie a zamedzenie ďalších strát degradáciou siláže. Systém zakrytia musí zabrániť prieniku kyslíku do silážovanej hmoty a tiež zaistiť ochranu proti nepriaznivým podmienkam (dážď, zver). Pokiaľ sa do silážovanej hmoty dostáva vzduch, tak aeróbne organizmy opäť začínajú rásť, čo má za následok zvýšenie pH, stratu stability hmoty, zvýšenie teploty siláže a straty sušiny a energie.
Opatrenia na optimálne utlačenie zahŕňajú:
- hrúbka vrstvy po vyložení max. 15 - 20 cm
- tlak v pneumatikách min. 2 bar
Výzvy a vplyv klimatických podmienok na úrodu
Tento rok bol veľmi náročný pre mnohých chovateľov, nakoľko sa museli popasovať s vysokými teplotami, veľmi malými úhrnmi zrážok a teda nedostatkom hmoty na poliach, alebo kvalitou danej hmoty. Suchá sa objavili v tie najmenej vhodné vegetačné obdobia pre dané plodiny, čo mohlo spôsobiť nízke vzrasty plodín, menšie množstvá vyrobeného krmiva oproti minulému roku a aj ovplyvniť kvalitu danej plodiny.
Pre ilustráciu vplyvu klimatických podmienok uvádzame porovnanie výnosov kukurice a senáže trávy/lucerny z vybraných fariem:
| Plodina | Farma | Rok | Rozloha (ha) | Výnos (tony hmoty) |
|---|---|---|---|---|
| Kukuričná siláž | PDP Radošovce - Paderovce | 2021 | 30 | 12 687,2 |
| Kukuričná siláž | PDP Radošovce - Paderovce | 2022 | 90,46 | 13 178,4 |
| Senáž trávy a lucerny | PDP Radošovce - Paderovce | Minulý rok | 39,45 | 5 574,40 |
| Senáž trávy a lucerny | PDP Radošovce - Paderovce | Tento rok | 39,45 | 5 929,60 |
Ďalší príklad z RD Petrova Ves jasne ukazuje pokles výnosu lucerny v závislosti od kosieb v náročnom roku:
| Kosba | Rok | Rozloha (ha) | Výnos (tony) | Výnos (t/ha) |
|---|---|---|---|---|
| 1. kosba | Tento rok | 67,81 | 539 | 7,948 |
| 2. kosba | Tento rok | N/A | 369 | 5,43 |
| 3. kosba | Tento rok | N/A | 88 | 1,29 |
| 4. kosba | Tento rok | N/A | nevykonaná | 0 |
| 1. kosba | Minulý rok | 60,22 | 552 | 9,17 |
| 2. kosba | Minulý rok | N/A | 638 | 10,59 |
| 3. kosba (seno) | Minulý rok | N/A | 127 | 2,11 |
| 4. kosba | Minulý rok | N/A | nekonala sa | 0 |
Stratégie pre minimalizáciu strát pri skladovaní a skrmovaní
Dôležitým aspektom je aj manažment siláže po uskladnení a počas skrmovania. Ďalší bod, pri ktorom môžeme minimalizovať celkové straty je spôsob otvorenia a vyberania siláže. Množstvo odkrytého materiálu by malo byť čo najmenšie, aby sa zabránilo zbytočnému zahrievaniu a zvetrávaniu hmoty. Plachtu odkrývame tak, aby sa množstvo odkrytej hmoty skŕmilo do 1 až 2 dní. Toto opatrenie pomáha udržať siláž stabilnú a zabraňuje prístupu kyslíka, ktorý by viedol k aeróbnej degradácii a stratám energie.
