Rímsky šalát, známy aj ako Romaine šalát, je jednou z obľúbených odrôd lociky setej, ktorá si získala popularitu po celom svete. Vyšľachtěný bol v USA a dnes sa pestuje hlavne v Taliansku, kde sú jeho listy tužšie a obzvlášť vhodné na kulinárske spracovanie. Na Balkánskom polostrove patrí k najpestovanejším listovým zeleninám, vďaka čomu je ľahko dostupný v mnohých kuchyniach.
Botanická Charakteristika a Vzhľad
Rímsky šalát sa vyznačuje robustným rastom. Má mohutnejšiu koreňovú sústavu a mohutnejší vzhľad nadzemných orgánov. Listy sú podlhovasto elipsovité, dosť rebrovité, celistvookrajové a mierne vlnité. Sú pokryté voskovým povlakom, ktorý im dodáva špecifický vzhľad. Hlávka je voľne zavinutá a pretiahnutá do výšky, čo je pre túto odrodu typické. Vnútorné listy sú veľmi jemné a chrumkavé, čo z nich robí obľúbenú súčasť šalátov.
Vegetačné obdobie rímskeho šalátu je dlhšie a trvá 100 až 120 dní, čo umožňuje pestovateľom plánovať zber v širšom časovom rozsahu.
Výživové Hodnoty a Prínosy pre Zdravie
Rímsky šalát sa pýši vysokou nutričnou hodnotou, čo z neho robí cennú súčasť zdravej stravy. Má najvyšší výživový podiel spomedzi šalátov a oproti ľadovému šalátu obsahuje päťnásobné množstvo vitamínu C. Okrem toho obsahuje vitamíny a minerálne látky, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu.
Pôsobí pozitívne na zdravie srdca a má pozitívny vplyv na zdravie ciev. Všeobecne je listová zelenina považovaná za prevenciu mnohých ochorení, vrátane demencie, ako potvrdzujú štúdie.
Tabuľka nutričných hodnôt (na 100 g surového rímskeho šalátu)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energetická hodnota | 14,9 kcal (62,2 kJ) |
| Bielkoviny | 1 g |
| Sacharidy | 1,7 g |
| Tuky | 0,2 g |
| Vláknina | 1,2 g |
| Vápnik | 33 mg |
| PHE | 50 mg |
Seniori, tieto 3 druhy zeleniny nikdy nejedzte – a tieto 3 musíte! | Zdravie seniorov
Pestovanie Rímskeho Šalátu: Komplexný Sprievodca
Pestovanie rímskeho šalátu je na pôdu náročnejšie ako pestovanie hlávkového šalátu. Vyžaduje humózne piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré zabezpečia optimálny rast a vývoj rastlín.
Teplotné Podmienky
V porovnaní s hlávkovým šalátom je rímsky šalát náročnejší na teplotu. Optimálna teplota pestovania je 15 až 20 °C. Rastliny vo fáze priesad znášajú pokles teplôt do -5 až -6 °C, čo umožňuje skoršiu výsadbu. Avšak po vytvorení hlávok je šalát rímsky citlivý na pokles teplôt pod 0 °C, preto je dôležité chrániť ho pred mrazom.
Výsev a Výsadba
Rímsky šalát sa pestuje z priamych výsevov alebo z priesad. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad. Výsevy robíme do vykurovaných zakrytých priestorov v druhej polovici februára a výsadbu po 15. až 20. marci, keď už nehrozí nebezpečenstvo silných mrazov. Optimálny spon pre pestovanie je 30 x 30 alebo 40 x 30 cm, čo zabezpečuje dostatočný priestor pre rast každej rastliny.
Neskoršie vysádzame už podľa potreby a priebežne, aby sme si zabezpečili nepretržitý prísun čerstvého šalátu. Pre jesenné zbery však nesadíme po 15. auguste, lebo rastliny nestihnú dozrieť pred príchodom chladnejšieho počasia.
Starostlivosť Počas Vegetácie
Počas vegetácie raz až dvakrát plytko okopávame asi do hĺbky 3 až 4 cm. Pravidelné okopávanie pomáha udržiavať pôdu prevzdušnenú a bez burín. Zalievame priebežne podľa potreby, pričom dbáme na to, aby pôda bola stále mierne vlhká, ale nie premočená.
Kulinárske Využitie Rímskeho Šalátu
Rímsky šalát je mimoriadne všestranný v kuchyni. Jeho listy sú tužšie a zo všetkých druhov šalátov je najvhodnejší k tepelnej úprave, čo rozširuje možnosti jeho využitia. Je taktiež kľúčovou ingredienciou svetoznámeho Caesar šalátu.
Príprava Caesar Šalátu
Caesar šalát vznikol zo zvyškov, ktoré zostali talianskemu šéfkuchárovi v kuchyni, a dnes je to svetoznáma klasika. Pre jeho prípravu je rímsky šalát nevyhnutný. Typický dresing vytvoríme zmiešaním olivového oleja, dijonskej horčice, balzamica, medu a ančovičiek. Následne umytý natrhaný šalát premiešame spolu s dresingom a krutónmi. Na panvici opečieme kúsky kuracích pŕs, ktoré pridáme k šalátu pre plnohodnotné jedlo.