Špenát siaty (Spinacia oleracea) je kráľom listovej zeleniny, čo sa týka pozitívneho vplyvu na ľudské zdravie. Táto nenápadná zelená rastlinka patrí k zelenine s minimálnym obsahom kalórií, zato s veľkým obsahom živín. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, C, E a K, betakarotén, biotín, niacín, kyselinu listovú, a minerálne látky ako železo, horčík, draslík, vápnik, jód, mangán, fosfor, meď a zinok.
Špenát je obľúbená listová zelenina, ktorá sa dá úspešne pestovať v záhrade aj v tienistých podmienkach. Jeho rast je rýchly, starostlivosť oň nenáročná, a skoro môžeme zbierať mladé a šťavnaté listy.
Výška špenátu a správny čas na zber
Zber špenátu má viacero podôb a závisí od toho, aké listy preferujete. Listy špenátu je možné zbierať od skorého leta až do neskorej jesene. Špenát siaty začíname zbierať 5 - 6 týždňov po výseve. Špenát zberáme vtedy, keď majú rastlinky 5 až 6 listov a prakticky až dovtedy, kým nezačne vybiehať do kvetu.
Mladé špenátové listy majú tendenciu mať jemnejšiu chuť a textúru. Na druhú stranu, ak listy necháte dozrieť, získate z každej rastliny väčšiu úrodu. Väčšie listy majú výraznejšiu chuť a ich stopky sú s pribúdajúcim vekom vláknitejšie. Vďaka tomu sa lepšie hodia na varenie ako na surové spracovanie.
- Mladé listy: Môžete zbierať mladé listy alebo celé rastlinky, ktoré sú ideálne na priamu konzumáciu v šalátoch.
- Väčšie listy: Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny. Tento spôsob zberu podporuje rastlinu, aby znovu zarodila. Treba však počítať s tým, že druhá úroda už nebude taká výdatná a rastlina bude mať tendenciu vybehnúť do kvetu.
Ideálny čas na zber je, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Zberajte prebierkou, vytrhávajte celú rastlinu aj s koreňom, alebo odrežte ružicu listov ešte pred kvitnutím, pretože neskôr listy horknú a nie sú chutné. Listy odrezávajte nožom, netrhajte ich.
Jarňý zber sa začína v apríli, jesenný v septembri. Šaláty by sa mali zberať počas najchladnejšej časti dňa, aby ste zabránili vädnutiu listov. Ideálne je to buď skoro ráno alebo večer. Pri zbere jednotlivých listov šalátu používajte vždy ostré nožnice a pri zbere celých hlávok zase ostrý nôž.
Zber listov špenátu / Ako zbierať špenát, aby stále rástol!
Pestovanie špenátu
Špenát je pomerne nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať na jar aj na jeseň. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami, ale pozor, neprihnojujte ho! Akumuluje totiž dusičnany v listoch. Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre.
Stanovisko a pôda
Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Mnohé druhy šalátov, špenát, rukola a ázijská listová zelenina sa v tieni cítia skvele a dokonca môžu byť kvalitnejšie a bohatšie na vitamíny ako rastliny pestované na plnom slnku. Špenát má najradšej takmer celodenný tieň, hlavne v poobedňajších hodinách. Väčšinou sa pestuje na 2 krát, na jar a na jeseň, pretože neznáša dobre letné horúčavy.
Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená. Špenát nesnáší kyselé pôdy. Čím lepšia pôda bude, tým budú aj listy špenátu väčšie, dužnatejšie, jemnejšie a chutnejšie. Pred výsevom prihodnite záhon kompostom.
Výsev
Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Špenát vysievame priamo na záhon alebo do nádoby. Semienka špenátu sa vysievajú do vlhkej pôdy do hĺbky 1,5 až 2 cm do riadkov od seba vzdialených 15 až 30 cm. V riadku na vzdialenosť 15-25 cm. Jarné výsevy môžete zakryť netkanou textíliou na lepšie udržanie vlhkosti. Ručné jednotenie nie je potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín.
- Jarný výsev: Začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Na jarný zber vysievame špenát koncom februára, v marci i v apríli.
- Jesenný výsev: Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra.
- Zimný špenát: Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.
Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Rastliny špenátu, ktoré už majú klíčne listy, by mali bez problémov vydržať aj teploty okolo -7 stupňov Celzia.
Pestovanie vo vyvýšených záhonoch
Vyvýšené záhony sú ideálne pre záhradkárov, ktorí majú pôdu s horšou štruktúrou. Vo vysokom záhone sa bude dariť šalátu typu česáčik, u ktorého si môžete podľa potreby žať jednotlivé listy po celú sezónu, alebo typu lollo, ktorý má kučeravé listy. Dôležité je pamätať na to, že listovým zeleninám je lepšie sa v prvom roku vyhnúť, pretože v listoch akumulujú mnoho dusičnanov. V nasledujúcich rokoch však môžete špenát úspešne pestovať.
Pestovanie v kvetináči
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto.
Starostlivosť a choroby
Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.
Najzávažnejším ochorením špenátu je pleseň špenátová. Prejavuje sa tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné. Chorobe sa môžete vyhnúť výberom kvalitného osiva, dodržiavaním osevného postupu a pestovaním odolných odrôd, ako napríklad ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’.
Spracovanie a uskladnenie špenátu
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Čistý špenát môžete zabaliť do vlhkej (ale nie mokrej) utierky a uložiť do vzduchotesnej nádoby. Šalát vydrží čerstvý po dobu 10-14 dní! V čerstvom stave zabalený v papieri v chladničke vydrží 3 až 5 dní.
Mladé listy bez stopiek si môžete zamraziť tak, že ich krátko sparíte vo vriacej vode a následne schladíte v studenej. Po odkvapkaní ich naplňte do krabičky, nie však úplne po vrch. Listy zamrazte celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky alebo veľmi jemne rozmixované. Pred mrazením listy asi na minútku zalejte horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočte, aby sa sparili a zmäkli. Po ochladení studenou vodou a odkvapkaní ich vložte do mikroténového vrecka, vytlačte vzduch, zaviažte a dajte zmraziť. Do vrecka vložte toľko hmoty, aby ste mali dávku približne na jedno použitie.
Špenát sa môže využiť na stovky spôsobov. Ideálny je do sviežich šalátov, môžete si z neho urobiť špenátovú polievku, či placky z dusených špenátových listov a syra. Špenát je perfektný základ smoothie - zmiešajte špenátové listy, banán a trochu vody. Ak máte radi palacinky na slano, vyskúšajte ich plnené zmesou špenát, syr niva a šunka. Lahôdka. Tvrdšie a hrubšie stopky listov sú síce drevnatejšie, ale dajú sa tiež pripraviť.
tags: #spenat #vyska #pri #zbere