Zemiaky sú jednou z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín na svete, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výžive a hospodárstve. Pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Na Slovensko sa zemiaky dostali pravdepodobne okolo roku 1754 a vďaka svojej nenáročnosti a vysokým výnosom si získali označenie „druhý chlieb“.
Aby nás zemiaky obdarili bohatou úrodou, potrebujú najprv vytvoriť klíčky. Naklíčením zemiakov dopestujete oveľa väčšiu úrodu, zvýšite odolnosť voči chorobám a urýchlite vzchádzanie. Navyše, výsadbou nenaklíčenej sadby spomalíte celkový proces pestovania zemiakov, pretože v čase výsadby je teplota pôdy nízka a pre naklíčenie nevyhovujúca.
Príprava sadbových zemiakov
Začnite prípravu sadivového materiálu asi 40 dní pred výsadbou. Termíny sa líšia v závislosti od regiónu a predpokladaného nástupu jari.
Výber sadby
- V prvom rade si zabezpečte kvalitnú sadbu požadovanej odrody a varného typu.
- Prezrite hľuzy, či sa medzi nimi nenachádzajú nahnité a poškodené kusy.
- Na klíčenie a následnú výsadbu je vhodné využiť zemiakovú sadbu od overeného dodávateľa.
- Nepoužívajte zemiaky z potravín, pretože majú inú generáciu množenia a sú náchylnejšie na ochorenia.
- Ak ste si pred rokom zakúpili certifikovanú sadbu v generácii C1 a chcete si prezimované zemiaky vysadiť, môžete, no neodporúča sa to opakovať viacnásobne (maximálne 1x).
- Zemiaky na výsadbu je potrebné vybrať na jeseň. Mal by byť rovnomerný, bez poškodenia, jeho veľkosť by mala byť veľkosťou veľkého kuracieho vajca.
- Ak je väčšia, bude sa musieť na jar zrezať, ale tak, aby na každej časti zostali klíčky.
- Malé zemiaky nemajú dostatok potravy, aby poskytli plnú úrodu.
- Veľké hľuzy sa dlho prebúdzajú, v dôsledku toho z nich vyrastie málo malých zemiakov.
Predklíčenie zemiakov
Po vytriedení hľúz je potrebné ich dobre umyť, aby sa zbavili nebezpečných a škodlivých baktérií, ktoré mohli prežiť v zemi. Potom musia byť ošetrené manganistanom draselným, kyselinou boritou alebo zakúpeným špeciálnym nástrojom na spracovanie a kŕmenie zemiakov. Potom koreňové plodiny vysušíme a niekoľko dní zohrejeme v miestnosti pri teplote 21-25 stupňov. V tomto štádiu uvidíme, ktoré hľuzy nevyklíčia a tiež ich odstránime. Jarná príprava zemiakov umožňuje pestovať iba zdravé sadenice.
Pripravte si debničky a zemiaky do nich uložte na stojato jeden vedľa druhého tak, aby korunka (vrchol) zemiaka bola obrátená nahor. Takto pripravenú sadbu naskladnite do svetlej miestnosti s teplotou medzi 12 až 16 °C.
- Svetlo je pre klíčenie veľmi dôležité. V tmavom priestore vyrastú biele a dlhé klíčky, ktoré sú krehké a ľahko sa lámu. Pri dostatočnom osvetlení vyrastú z očiek malé hrudky s viacerými rastovými vrcholmi.
- Farba klíčkov: Biele sorty (žlté šupky) zemiakov majú zväčša zelené klíčky. Červené sorty (ružové, červenkasté, fialové šupky) majú zase rôzne tmavšie odtiene ako napríklad hnedozelené alebo sýte červené a fialové klíčky.
- Vhodná doba na sadenie je, keď klíčky budú mať dĺžku približne do 2 cm. Dbajte na to, aby sa pri následnej manipulácii dané klíčky, kvôli svojej veľkosti príliš nelámali. Je lepšie mať menšie klíčky, než prerastené.
Metódy klíčenia zemiakov
Existuje niekoľko spôsobov, ako klíčiť zemiaky na výsadbu:
- Klíčenie na svetle: Sadivový materiál sa vloží do priehľadných plastových vriec s otvormi, drevených, plastových alebo kartónových škatúľ. Môžete použiť trojlitrové nádoby, ktorých hrdlo je uzavreté malými plastovými vreckami s malými otvormi. Presuňte ich do miestnosti osvetlenej slnečným žiarením. Žiadaná teplota je +20°C a po týždni sa zníži na +15°C. Pred výsadbou na 2 dni sa sadivový materiál vytvrdzuje, čím sa teplota v miestnosti zníži na +10°C a zatvorí sa pred svetlom, čo niekoľkokrát zvyšuje rýchlosť následného klíčenia v zemi.
- Klíčenie v tme: V tme je príprava zemiakov na sadenie ešte jednoduchšia, pravda, klíči pomalšie a klíčky budú tenké. Je dôležité zabezpečiť, aby klíčky neprerástli. Aby ste to dosiahli, budete musieť znížiť teplotu v miestnosti a zvlhčiť vzduch a hľuzy. Doba klíčenia zemiakov týmto spôsobom je asi 20 dní.
- Klíčenie vo filme (vo vreciach): Výsadbový materiál je možné vyklíčiť vo filme aj v byte. Môžete na to použiť obyčajné priehľadné igelitové vrecúška, len pevnejšie, alebo vrecúška s rúčkami. Nezabudnite do nich urobiť vetracie otvory. Do každého môžete dať 10-15 zemiakov. Balíky sú zviazané a zavesené na osvetlenom mieste, aby sa zabránilo príliš ostrému slnku. Nezabudnite vrecia po 2 až 3 dňoch prevrátiť, aby bol účinok na koreňové plodiny rovnomerný. To vytvára skleníkový efekt a sadivový materiál rýchlo vyklíči.
- Klíčenie v debničkách s podstielkou: V debničkách je naklíčenie zemiakov pomocou vrchného dresingu ťažšie, ale táto metóda dáva kvalitnejšie hľuzy na výsadbu, stávajú sa silnejšími a klíčia rýchlejšie. Pre túto metódu môžete použiť krabice aj koše. Spodok pokryjeme celofánom a na vrch dáme malú vrstvu rašeliny, humusu, pilín alebo slamy. Môžete ich zmiešať s humusom. Zhora položíme zemiakové hľuzy do jedného radu, potom opäť podstielku, zemiaky na vrch a tak ďalej v niekoľkých vrstvách. Každý rad podstielky s hľuzami prelejeme vodou. Ak ich po položení zalejete, môžu byť vrstvy nerovnomerne navlhčené. Teplota v miestnosti, kde sa bude sadivový materiál pripravovať, by mala byť neustále v rozmedzí od +15 do +17 stupňov. Po týždni by sa mali objaviť klíčky.
- Klíčenie v záhrade: Klíčenie je možné vykonať v záhrade, ak na to nie je priestor. Musíme len počkať, kým sa sneh roztopí a teplota vonku nebude nižšia ako +10 stupňov. Na zem dáme aj suchú podstielku z rašeliny, pilín, slamy, humusu alebo ich zmesi, navrch poukladáme jednu alebo dve vrstvy suchých zemiakov. Všetko zakryjeme celofánom (v noci ochráni hľuzy pred mrazom), aby sme získali efekt skleníka.
- Klíčenie v kvetináčoch: V kvetináčoch si môžete v byte naklíčiť zemiaky, ak ho plánujete trochu zasadiť. Za týmto účelom sa hľuzy uchovávajú týždeň v krabici s navlhčenými pilinami. Potom sa položia do kvetináčov (najlepšie hliny) s oplodnenou pôdou. Udržujte pôdu vlhkú a pri zalievaní používajte minerálne alebo gumené hnojivo. Ak je teplota vzduchu mimo okna vyššia ako +10 stupňov, vezmite hrnce von na balkón na nočné otužovanie.
- Klíčenie vo fľašiach: V plastových nádobách s objemom 1,5, 2 litra sa odstráni úzke hrdlo, na dne sú vytvorené otvory. Do pripravenej nádoby nasypeme zeminu s pridanými minerálnymi hnojivami (dusík, fosfor a potaš), vložíme jednu hľuzu, naplníme a dobre zalejeme. Fľaše položíme na parapet, kde by mala byť teplota medzi 15-17 stupňami.
- Klíčenie v skleníku: Vo vykurovanom skleníku je veľmi jednoduché pripraviť hľuzy zemiakov na výsadbu naklíčením. Usporiadajte hľuzy na neobsadenom záhradnom záhone alebo inej rovnej ploche v jednej vrstve. Vďaka osvetleniu, rovnakej teplote a vlhkosti sa silné klíčky objavia za 10, maximálne 12 dní. Hľuzy pravidelne otáčajte, aby ste dosiahli rovnomerné klíčenie.
- Metóda sušenia a zahrievania: Používa sa, keď nie je dostatok času na použitie iných metód. Umožňuje vám prebudiť oči hľúz. Za týmto účelom sú položené v jednom rade na podlahe v pomerne suchej miestnosti na 1-2 týždne. Na ďalšie urýchlenie procesu klíčenia použite metódu zahrievania. Hľuzy sú rozložené v malých škatuliach alebo sieťach a inštalované v suchej miestnosti. Teplota vzduchu sa postupne zvyšuje na 30 stupňov.
- Metóda rezania hľúz: V každej hľuze to robíme opatrne, aby sme nepoškodili oči, rez. Táto metóda umožňuje nielen ušetriť sadivový materiál, ale aj urýchliť klíčenie, pretože pri rezaní hľuza produkuje stresový hormón. Kvôli tomuto hormónu sa zrýchľuje proces regenerácie tkaniva a rýchlejšie sa tvoria korene. Pred výsadbou sa zemiaky môžu rozdeliť na kusy pozdĺž existujúcich rezov.
- Metóda sadeníc: Je to najefektívnejšia metóda, ktorá vám umožní získať skorú úrodu. Uvarené zemiaky vysádzame do črepníkov, vriec alebo debničiek naplnených zeminou alebo humusom, preložíme do skleníka alebo skleníka. Po vzídení výhonkov vysádzame do voľnej pôdy.
- Kombinovaná metóda: Kombinuje spôsob klíčenia na svetle a v zemi. Najprv sa zemiaky uchovávajú na svetlom mieste, kým sa od 2 do 3 týždňov nevytvoria malé klíčky. Potom sa hľuzy umiestnia do nádoby s vlhkou pôdou vo vrstvách.
Využitie zemiakových klíčkov na rastliny
Zemiakové klíčky sú pritom cenným a užitočným produktom pre záhradkárov. Roztok z nich totiž pôsobí ako stimulátor zakoreňovania odrezkov. A nielen to. Zo zemiakových klíčkov môžete pripraviť prírodné bio-riešenie, ktoré bude aktívne stimulovať tvorbu koreňov a rastlín.
Na prípravu roztoku odstráňte zo zemiakov 150 gramov klíčkov, namočte ich na 6 hodín do slabého roztoku manganistanu draselného. Potom opláchnite, rozomeľte klíčky a zalejte 1 litrom čistej vody. Nechajte pôsobiť 7 hodín, aby sa vytvorila takzvaná „infúzia“. Na stimuláciu tvorby koreňov je možné do roztoku namočiť odrezky. Roztok sa však dá využiť aj iným spôsobom. Na zlepšenie klíčenia a zvýšenie výnosu ošetrite deň pred výsadbou stimulátorom rastu.
Nikdy viac nebudem pražiť zemiaky! Tento zemiakový snack okamžite ohromí každého!
Pestovanie zemiakov
Výber miesta a príprava pôdy
Zemiaky sú rastlinami milujúcimi leto. V príjemnom slnečnom teple sa cítia ako doma, avšak nemajú rady sálavé teplo poludnia. Z hľadiska požiadaviek na prostredie je táto zelenina pomerne nenáročná:
- Vhodné sú bežné záhony, vyvýšené záhony, vrecia na sadenie aj veľké vane, čo znamená, že sa dajú úspešne pestovať aj na balkóne.
- Zemiakom vždy ponechajte dostatok miesta, pretože potrebujú priestor na tvorbu koreňov a hľúz. Kvetináč by preto mal mať priemer aspoň 25 cm, ideálne 30 alebo 40 cm.
- Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda.
- Pred výsadbou je najlepšie pôdu obohatiť hnojivom bohatým na živiny.
- Zemiakom sa môže dariť aj na bežne ťažkej ílovitej pôde, ak sa nakyprí kombináciou jesenného brázdenia a premrznutia pôdy. To funguje tak, že na jeseň pôdu nahrubo prekopete, aby mráz mohol v zime rozbiť hrubšiu pôdu.
- Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň, dôkladne ju zrýľovať a zapraviť do nej organické hnojivo (maštaľný hnoj, kompost).
- Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny z čeľade ľuľkovitých, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín.
- Ak majú zemiaky dostatok priestoru, môžu sa bez problémov pestovať na vyvýšených záhonoch. Dôležité je tiež, aby bol vyvýšený záhon správne vyplnený.
- Dôležité je tiež nestriedať zemiaky na rovnakom mieste minimálne dva až tri roky.
- Mulčovanie lôžok s vysadenými zemiakmi pomôže udržať vlhkosť v pôde a vyhnúť sa kypreniu.
Výsadba zemiakov
Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna. To však do určitej miery závisí aj od odrody. Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom. Semená zemiakov je najlepšie vysievať na parapet v marci alebo apríli. Keď hrozba mrazov pominie, mladé rastliny sa môžu presadiť do záhrady alebo na balkón. Malé rastliny - či už čerstvo kúpené alebo doma vypestované - je najlepšie aklimatizovať na slnko tak, že ich na niekoľko hodín umiestnite vonku. Zemiaky sa sadia na jar, keď sa pôda zohreje na približne 8-10 °C.
Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, pričom výhonky smerujú nahor. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Pôdu utlačte a dôkladne zalejte.
Zemiak má viacero očiek z ktorých vyrastajú klíčky. Pred výsadbou, ak chcete mať veľké zemiaky, poulamujte väčšinu výhonkov a nechajte len tri alebo štyri najsilnejšie. Ak chcete mať naopak menšie zemiaky, neodstraňujte prebytočné výhonky. Predklíčené zemiaky môžete sadiť aj pokrájané na menšie časti. Ukon rezania hľúz dáva veľký priestor pre rýchlejší rozvoj ochorení zemiakov. Biofungicídne ošetrenie je v tomto prípade viac než nevyhnutné. Takéto ošetrenie však odporúčame vykonať aj pri nerezaných hľuzách. Nielen že ochránite rastúce zemiaky pred ochorením, zároveň podporíte celkový rast a vývoj zemiakov.
Prehľad typov a odrôd zemiakov
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Každý typ má svoje vlastné vlastnosti a využitie v kuchyni.
| Typ zemiakov | Obdobie zberu | Charakteristika | Príklady odrôd |
|---|---|---|---|
| Nové zemiaky | Od januára do prvej polovice mája (dovážané) | Tenká šupka, ktorá sa nešúpe. | - |
| Skoré zemiaky | Od 16. mája do 30. júna | Tenká, ľahko oddeliteľná šupka, dostupné z miestnych polí. Dozrievajú za 100 až 110 dní. | Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita (Marabel na kašu, Elfe univerzálny) |
| Stredne skoré zemiaky | Vegetačné obdobie 110 - 120 dní | Vysoká úrodnosť, vhodné na rôzne úpravy. | Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya (Agria najpopulárnejšia) |
| Stredne až neskoro dozrievajúce | Dozrievajú viac ako 120 dní | - | Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca |
| Konzumné (neskoré) zemiaky | Po 30. júni | - | - |
Naklíčené zemiaky v domácnosti: jesť či nejesť?
Všimli ste si, že zemiaky, ktoré ste nedávno kúpili alebo ich máte už dlhšie odložené v špajzi, začali klíčiť? Na vine je zvyčajne dlhé alebo nevhodné skladovanie zemiakov. Klíčky na zemiakoch sú znamením, že v hľuzách sa mení chémia a ich zloženie môže byť pre človeka nebezpečné.
Slovákmi veľmi obľúbené zemiaky sú prirodzeným zdrojom dvoch glykoalkaloidových zlúčenín: solanínu a chakonínu. V malých množstvách sú prospešné, majú antibiotické vlastnosti, znižujú cukor a cholesterol v krvi. Keď zemiak klíči, obsah glykoalkaloidov v hľuze začína stúpať. Preto konzumácia naklíčených zemiakov znamená príjem nadmerného množstva týchto zlúčenín.
Riziká spojené s konzumáciou naklíčených zemiakov
Pri nižších dávkach nadmerná konzumácia glykoalkaloidov vedie k zvracaniu, hnačke a bolestiam brucha. Glykoalkaloidy majú najvyššiu koncentráciu v listoch, kvetoch, „okách“ a v klíčkoch zemiakov. Zelený odtieň na zemiakoch v skutočnosti pochádza z chlorofylu, ktorý nie je toxický, ale je znakom nadmernej koncentrácie glykoalkaloidov.
Zemiaky, rovnako ako paradajky či baklažány, patria medzi ľuľkovité rastliny (Solanaceae), ktoré si prirodzene vytvárajú ochranu proti škodcom vo forme jedovatých alkaloidov, najmä solanínu. Tento toxín sa nachádza vo zvýšenej koncentrácii v zelených častiach zemiakov, v šupke, v klíčkoch a v takzvaných očkách (púčikoch), z ktorých klíčky vyrastajú. Solanín je odolný proti teplu, takže varenie ho úplne nezničí. Jeho zvýšený obsah spôsobuje, že klíčiace zemiaky často chutia horko.
Ak sa do nášho tela dostane vyššie množstvo solanínu, môže spôsobiť podráždenie sliznice žalúdka a dvanástnika, v krajnom prípade dokonca vyvolať krvácanie. Príznakmi otravy solanínom bývajú kŕče v žalúdku, sprevádzané silnou hnačkou. Obzvlášť náchylné sú na tieto komplikácie deti, ktoré majú menší a citlivejší organizmus. Možno vás prekvapí, že solaninhydrochlorid (čiže solanín vo forme soli a kyseliny chlorovodíkovej) sa v poľnohospodárstve využíva ako insekticíd.
Šľachtitelia sa snažia udržiavať koncentráciu solanínu pod 0,2 mg/g. Po osvetlení uskladnených zemiakov táto hodnota môže narásť na 1 mg solanínu na gram. Nebezpečná dávka je 200 mg, čo znamená, že dospelý človek by musel zjesť 1 väčší zelený zemiak (surový).
Kedy sú klíčiace zemiaky ešte jedlé?
To, či sú klíčiace zemiaky stále jedlé, závisí od toho, ako pokročilo klíčenie. Solanín je zdraviu škodlivý iba vo väčších množstvách.
- Ak sú klíčky len niekoľko centimetrov dlhé a hľuzy stále pevné, môžete ich po správnej úprave bez obáv konzumovať. Takýmto spôsobom sa obsah solanínu výrazne zníži.
- Ak sú klíčky krátke - len niekoľko milimetrov až centimetrov - a hľuza je stále pevná, bez scvrknutia a bez výrazných zelených škvŕn, zemiaky sa dajú po dôkladnej úprave použiť.
- Riziko rastie vtedy, keď sú klíčky dlhé niekoľko centimetrov, hľuza mäkne, vráskavie a pod šupkou sa objavujú zelené plochy.
- Ak však klíčky dosiahli dĺžku väčšiu ako prst a hľuzy sú výrazne zoschnuté (mäkké), takéto zemiaky už nie sú vhodné na konzumáciu.
- Najlepším riešením je teda vyhodiť všetky zemiaky, ktoré už vyklíčili, alebo zozeleneli, sú poškodené alebo deformované. Ak hľuzy už nespĺňajú bezpečnostné kritériá, nepatria na tanier. Využiť sa však dajú ako sadba v záhrade, ak ide o zdravé, nezhnité kusy.
Ako minimalizovať riziká pri konzumácii naklíčených zemiakov?
Ak sa rozhodnete konzumovať naklíčené zemiaky, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Odstrániť klíčky a očká: Nožom alebo škrabkou dôkladne vyrežte všetky klíčky a očká.
- Zbaviť sa zelených častí: Ak má zemiak zelené škvrny, tieto časti odrežte. Zelený odtieň pochádza z chlorofylu, ktorý nie je toxický, ale signalizuje nadmernú koncentráciu glykoalkaloidov.
- Ošúpať zemiaky: Šúpanie pomáha znížiť hladinu glykoalkaloidov, pretože najväčšia koncentrácia je pod šupkou. Podľa odborníčky by sme staršie zemiaky mali ošúpať nahrubo - šupa by mala mať minimálne tri milimetre.
- Tepelná úprava: Varenie, pečenie alebo vyprážanie pri teplotách nad 170 °C pomáha znížiť obsah solanínu. Jediné, čo môžete urobiť, je zemiaky pred ich spracovaním dôkladne ošúpať, vyrezať všetky zelené časti a odstrániť klíčky, aby ste znížili riziko otravy. Dôležité je uvedomiť si, že solanín sa tepelnou úpravou nestráca. Ani varenie, ani pečenie nedokáže túto látku úplne odstrániť.
- Použiť vhodné koreniny: Pridanie rasce počas varenia zemiakov môže pomôcť odbúrať škodlivé účinky solanínu.
- Namočiť ošúpané zemiaky do studenej vody: Očistené zemiaky je vhodné na nejaký čas namočiť do studenej vody, kým ich uvaríte v čerstvej vode.
- Nekonzumovať surové zemiaky: Nevarené zemiaky obsahujú množstvo surového škrobu. V žalúdku sa zle trávi, prechádza ďalej do nižších častí tráviaceho traktu, v čreve podlieha kvaseniu, ktoré sa prejaví zvýšenou plynatosťou, nadúvaním a zažívacími ťažkosťami. Varenie zemiakov štiepi škrob, takže telo ich môže stráviť a celkovo lepšie využiť.
- Pre deti: Pre malé deti je vhodné zemiaky ošúpať a povariť alebo dusiť nad parou, aby sa nestratil väčší obsah živín. Dôležité však je, aby sme zemiaky pre deti pripravovali čerstvé a aby ich jedli ešte teplé. Škrob z čerstvo uvarených zemiakov je dobre stráviteľný. Po ochladení sa však menia fyzikálne vlastnosti škrobu. Pri ochladzovaní a opakovanom ohreve narastie množstvo nestráviteľného (rezistentného RS3 škrobu) až na 12%. Pre deti je vhodné aj zmiešať zemiakové pyré s iným druhom koreňovej zeleniny.
Správne skladovanie zemiakov
Aby zemiaky nezačali predčasne klíčiť, je dôležité ich správne skladovať. Po zbere majú prirodzenú schopnosť brániť sa klíčeniu, ktorá sa však pri nevhodnej teplote za päť až desať týždňov stráca.
Ideálne podmienky sú:
- Chlad a tma: Zemiaky obľubujú teploty okolo 4 - 6 °C (pre konzumné zemiaky 7-10 °C). Najlepším miestom je chladná pivnica alebo špajza, kde je minimum denného svetla.
- Suchšie prostredie: Príliš vysoká vlhkosť môže prispievať k vzniku plesní a hniloby. Ideálna vlhkosť vzduchu je 90 až 95 %.
- Vetranie: V skladovacích priestoroch by mal prúdiť vzduch, čo pomáha predchádzať hromadeniu vlhkosti. Odporúča sa tiež skladovať zemiaky v priepustných nádobách, aby sa zabránilo hromadeniu vlhkosti. Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť, že zemiaky budú vlhké a mäkké. Namiesto toho skladujte zemiaky v zásuvke, košíku, skrini, papierovom vrecku, skrátka kdekoľvek, kde je tma.
- Oddelenie od ovocia a cibule: Vyhýbajte sa skladovaniu zemiakov s cibuľou a jablkami, pretože táto kombinácia urýchli klíčenie zemiakov. Produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu.
- Pravidelná kontrola: Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.
Zembag - ekologické uskladnenie zemiakov
Pre domácnosti bez pivnice existuje riešenie - trojvrstvové vrece Zembag. Ide o trojvrstvové vrece určené na dlhodobé skladovanie neskorých zemiakov v bytoch a domoch bez pivníc. Nápad na tohto praktického pomocníka vznikol počas výskumu zameraného na využitie biologicky aktívnych látok z rastlín vo farmaceutickom alebo potravinárskom priemysle na České zemědělské univerzitě v Prahe.
Odborníci zistili, že proti pôsobeniu škodlivých mikroorganizmov, ktoré spôsobujú kazenie potravín, výborne zaberajú esenciálne oleje a silice rastlín. Tieto látky dokážu ničiť baktérie, plesne a pri zemiakoch potláčajú aj predčasné klíčenie. Vrecúško s rascou, ktoré je doslova srdcom Zembagu, vydrží päť mesiacov, potom ho treba vymeniť. Takto ekologicky, trvanlivo a voňavo môžete zemiaky uskladniť kdekoľvek v byte.
Zembag zachová kvalitu nielen zemiakov, ale dostupný je aj variant na inú zeleninu a ovocia. Ten však neobsahuje vrecko s rascovou silicou ani špeciálnu nepriepustnú vrstvu. Znamená to, že klasický Zembag na zemiaky nemôžete používať na uskladnenie iných plodín. Nesplnil by očakávaný účel.
Nutričné hodnoty zemiakov a ich vplyv na zdravie
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Obsah živín záleží od odrody, pôdy, pestovania a samozrejme skladovania a spôsobu úpravy v kuchyni. Vo všeobecnosti má zemiak 75 % vody, asi 15 % škrobu, približne 1 % bielkovín, 0,1 % tuku, 0,6 % vlákniny. Zaujímavý je obsah vitamínu C (samozrejme v uskladnených zemiakoch množstvo tohto vitamínu klesá na zanedbateľné množstvo), betakaroténu, vitamínov skupiny B, a minerálov: vápnik, horčík, draslík, železo. či fosfor (v surovom stave).
Striedma konzumácia zemiakov je súčasťou zdravej výživy, avšak ich hodnotu netreba preceňovať. Vo všeobecnosti v súčasnosti ich spotreba skôr klesá - z historického hľadiska začali byť preferované skôr v súvislosti s väčším výpadkom obilovín. Zemiaky sú určite zdrojom hodnotných živín, avšak do veľkej miery to závisí aj od spôsobu ich kuchynskej prípravy či vhodnej kombinácie s inými potravinami. Napríklad, samotné zemiaky môžu pôsobiť benefične pri hypertenzii (vysokom krvnom tlaku), ak ich však hojne posolíme, výhoda vyššieho obsahu draslíka v zemiakoch sa vynuluje. Zemiaky môžu ovplyvniť hladiny cukru v krvi, preto pri cukrovke je vhodné množstvo prijatých zemiakov sledovať. Zemiaky môžu byť rizikové aj z hľadiska ich konzumácie v kombinácii s liekmi na zrážanlivosť krvi. Pre vyšší obsah škrobu a vyšší glykemický index pri istých úpravách (zemiaková kaša) môžu byť nevhodné aj u ľudí s nadváhou a obezitou. Pri nich odporúčame konzumáciu zemiakov max 3x do týždňa, a ideálne pečené aj so šupkou (vyšší obsah rezistentného škrobu).
Využitie zemiakových šupiek
Ak ošúpeme zemiaky, surové šupky sa dajú tepelne spracovať a využiť. Čisté šupky zo zemiakov získané napríklad odlúpnutím po ich naparení majú výbornú nutričnú hodnotu. Sú zdrojom dobre stráviteľného škrobu, bielkovín (aj aminokyselín lyzínu či metionínu), vlákniny a množstva minerálov. Dajú sa napríklad upiecť v rúre spolu s lístkami kučeravého kelu na chutné večerné čipsy. Šupky zo zemiakov sú súčasťou kŕmnych zmesí niektorých hospodárskych zvierat a študujú sa aj v súvislosti s výrobou nových materiálov ako sú napríklad bioplasty.
Zdravšia verzia zemiakového šalátu
Slovenské domácnosti zvyknú pripravovať zemiakový šalát najmä cez sviatočné dni. Ak by si chcel niekto pripraviť zdravšiu verziu, najväčší problém v šaláte nie sú zemiaky, ale prítomnosť sladkej smotany či majonézy a podobných dochucovadiel. Zemiaky sa dajú nahradiť zelerom, batátom, či tekvicou.
tags: #zemiaky #z #klicka #smer