Na prvú pôstnu nedeľu už tradične počúvame o pokúšaní Ježiša Krista na púšti. Evanjelium nám hneď v úvode dnešného evanjelia prináša krásne slová, keď počúvame, že Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého a putoval 40 dní po púšti. Je to skutočne krásny začiatok alebo úvod do pôstneho obdobia, keď počúvame, že Pán Ježiš je plný Ducha Svätého, ten Duch Svätý ho vedie a určite ho vedie správnym spôsobom. Duch Boží, tretia Božská osoba, Duch, ktorý je láska, ktorý je zmysel, vedie Ježiša Krista.
Hoci je Pán Ježiš vedený Duchom Svätým a naplnený Duchom Svätým, predsa prichádzajú životné okolnosti plné prekážok. Hneď prvá prekážka života, ktorá prichádza, je sám diabol. Diabol pokúša. Nie je to niekto, kto by stál kdesi na okraji, kto by len pozoroval, kto by nečinne vyčkával, ale prichádza diabol, ktorý pokúša, ktorý chce zničiť Božie dielo, ktorý sa stavia proti Bohu aj proti človeku, proti všetkému, čo je dobré a správne.
Ježišove odpovede na diablove pokušenia
Zameriame sa práve na tri vety, ktorými Pán Ježiš odpovedá na diablove pokušenia. Hoci tieto tri vety boli konkrétnou odpoveďou na dané pokúšanie, predsa sú to Božie slová. Božie slová, ktoré sú nadčasové a ktoré sú aktuálne aj pre nás, pre náš život, pre naše pokušenia a určite aj pre náš vstup do tohto pôstneho obdobia.
Prvé pokušenie: Premena kameňov na chlieb
Prvou odpoveďou, ktorú Pán Ježiš hovorí, je veta: „Nielen z chleba žije človek.“ Hoci to bola odpoveď na diablovo pokúšanie, keď ho nahováral, aby premenil kamene na chlieb, predsa tá veta je nadčasová a aktuálna aj pre nás: „Nielen z chleba žije človek.“ Takisto ani my nežijeme len z chleba, nežijeme len z tohto hmotného sveta. Jedna zo základných vecí, ktoré potrebujeme pre náš biologický život, je jedlo. No okrem tela sme aj duša - duša, ktorá potrebuje duchovnú stravu, duchovnú posilu, aby sme ju živili.
Aby bola vitálna, zdravá, aby dokázala správne napredovať a poznávať Boha. Skúsme aj my v tomto pôstnom období viac živiť svoju dušu, viac ju sýtiť duchovným pokrmom, ktorý je pre ňu veľmi dôležitý. Potrebujeme ju živiť sviatosťami, potrebujeme ju živiť modlitbou, potrebujeme ju živiť dobrými skutkami. Sami dobre vieme, čo je prospešné pre našu dušu.
Všetko, čo potrebujete vedieť o pôste // Ako sa postiť krok za krokom
Druhé pokušenie: Klaňať sa diablovi
Druhou odpoveďou je, keď Pán Ježiš hovorí: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Takisto to bola odpoveď na pokúšanie diabla, ktorý chcel, aby sa mu Pán Ježiš poklonil. No Ježiš jasne hovorí, komu sa máme klaňať: jedine Pánovi, svojmu Bohu. Jedine jemu budeme slúžiť. Takisto je to výzva pre nás. Aj pre nás sa môžu stať rôzne veci tohto sveta, či už viac, či menej, akýmisi bôžikmi. Či už je to naša práca, naše záujmy alebo niečo, čo máme radi v tomto živote. A akonáhle sa to postaví pred Boha, pred Božie veci, ktoré nám Boh dáva, stáva sa to naším bôžikom.
Stáva sa to niečím, čomu sa klaniame, po čom túžime, čomu dávame priestor a čas v našom živote. Skúsme v tomto pôste zhodnotiť, na akom mieste je Boh v našom živote, koľko času mu venujeme, aký priestor mu dávame a na akom mieste stoja ostatné veci, ktoré sú pre nás dôležité. Snažme sa mať Boha na prvom mieste za každých okolností, vždy a všade, aby sme sa klaňali iba jemu a jedine jemu slúžili.
Tretie pokušenie: Pokúšať Boha
Treťou odpoveďou je, keď Pán Ježiš hovorí: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď ho diabol pokúšal, Ježiš mu jasne odpovedal: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Možno sa to týka aj nás, keď istým spôsobom pokúšame Boha. Keď možno povieme: „Pane Bože, ak ma miluješ, tak urobíš toto.“ Alebo: „Ak je to pravda, tak pre mňa urobíš toto alebo niečo iné.“ Aj v našom živote môžu prísť rôzne pokušenia, ktorým môžeme podľahnúť. No našou úlohou je Boha uctievať, Bohu slúžiť, Boha počúvať a plniť jeho prikázania, lebo to je naša cesta. A takto to má byť.
Sila hriechu a Božia milosť
„Keď diabol skončil všetky pokúšania, načas od Ježiša odišiel.“ Možno to je kľúčové - že načas od Ježiša odišiel. Neodišiel od neho úplne. Na istý čas možno odíde aj od nás, keď sme silní, keď sme po prijatí sviatostí, keď dokážeme byť naozaj duchovne zdraví a vitálni. Možno odoláme rôznym pokušeniam tohto života a diabol od nás na istý čas odstúpi. No nie vždy to tak ostane. Možno odstúpi iba preto, aby nás oklamal, aby počkal, kým zoslabneme, kým budeme chorí, nahnevaní - keď môže silnejšie zaútočiť na nás, na našu dušu, na naše zmysly, aby nás zlomil a zviedol na hriech.
Snažme sa aj v tomto pôste odolávať diablovým pokušeniam a držme sa Božieho slova. Tak ako Pán Ježiš vždy odpovedal Božím slovom na diablove pokúšania a vždy ho istým spôsobom odstrašil - doslova vyhral nad pokušením - tak sa aj my snažme držať Božieho slova. Slovo hriech dnes znie veľmi archaicky. Dnes sa naopak pojem hriechu dostal aj do reklamy. Snažia sa nám predať „hriešne dobré pivo“ a povzbudzujú nás k tomu, aby sme si užívali života, veď predsa „každý si občas rád zahreší“.
Slovo hriech však nie je len archaický spôsob opisu ľudskej slabosti a nedokonalosti. Ide o veľmi závažný pojem, opisujúci príčinu každého ľudského trápenia a všetkých možných problémov nášho sveta. Stav sveta a ľudskej spoločnosti rozhodne nie je ideálny. Práve naopak: je plný nespravodlivosti a utrpenia, proti ktorým sa ľudstvo od samého počiatku svojej existencie snaží bojovať.
Pôvod zla: Luciferova vzbura
Náš svet nebola prvá vec, ktorú Boh na počiatku stvoril. Najskôr stvoril nebo a zástupy anjelov, slobodných duchovných bytostí, ktorým zveril rôzne úlohy pri správe univerza. Jednou z najvyšších bytostí bol anjel menom Žiariaci, Syn rannej zory (heb. helel ben šachar), ktorého latinská Vulgáta nazvala Luciferom, „nositeľom svetla“. Biblia o Luciferovi hovorí, že bol žiarivou bytosťou, „pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse“ (Ez 28,12).
Jeho úlohou bolo viesť nebeské uctievanie Boha (Ez 28,13), byť cherubom zastierajúcim, ktorý mal chrániť Božiu osobu (v. 14). Všetko, čo robil, bolo dokonalé, až kým sa v ňom nenašla „neprávosť“ (v 15). Pôvod zla je teda v Luciferovom srdci. Biblia tiež hovorí o tom, ako sa to prejavilo: „Pri mnohorakom obchodovaní naplnil si svoje vnútro násilím a zhrešil si... Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku.“ (v. 16 a 17) Luciferova pýcha ho viedla až k tomu, že sa postavil proti samému Hospodinovi: „Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu.“ (Iz 14,13-14) Na túto vzburu reagoval Boh tak, že zvrhol Lucifera z tretieho neba do nižších ponebeských oblastí, obklopujúcich Zem. Podstata Luciferovej vzbury nám hovorí o podstate hriechu ako takého. Je ňou pocit nezávislosti od Boha, ktorý vedie k pýche a prejavuje sa vzburou.
Pád človeka v Edene
Stvorenie človeka v záhrade Eden bolo prejavom Božej lásky a múdrosti. Stvorený materiálny svet mal byť spravovaný bytosťami, ktoré vznikli z prachu zeme zmiešaného s dychom Stvoriteľa. (Gn 2,7) Spôsob, akým bol stvorený, umožňoval človeku starať sa o svet a zároveň mať spoločenstvo s Bohom. Adam spolu s Evou mali založiť ľudstvo a osídliť planétu. Boh sa postaral o naplnenie všetkých ich potrieb, skrze ovocie zo stromu života mali dokonca prístup k samotnej podstate Božieho života a večnosti. Existoval iba jeden jediný zákaz - nesmeli jesť ovocie zo „stromu poznania dobra a zla“. (Gn 2,17) Boh ich varoval, že porušenie tohto zákazu im prinesie smrť.
Pokušiteľ sa v podobe hada prihovoril Eve. O identite tohto hada nám jasne svedčí posledná kniha Biblie, Zjavenie Jána: „Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov.“ (Zj 20,2) Na jeho rozhovore s Evou vidíme taktiku jeho pokúšania, ktorá sa počas 6000 rokov nijak nezmenila. Prvou vecou, ktorú satan urobil, bolo, že prekrútil Božie Slovo: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov. Úbohí ľudia, veď vy vlastne nič nesmiete!“ Snažil sa tak spochybniť Božiu dobrotu a jeho motívy. Diabol pokračoval vo svojej stratégii spochybňovania Boha. Tvrdil, že Boh ľudí oklamal, keď ich varoval, že po zjedení ovocia zo stromu poznania dobra a zla zomrú. Boh chcel vraj ľuďom zabrániť v tom, aby sa stali bytosťami, ktoré sa mu vyrovnajú. Snažil sa v človeku zničiť dôveru voči Bohu a zasiať doň semeno pýchy a túžby po bohorovnosti. Práve pýcha a snaha stať sa niekým, kto sa vyrovná Bohu, bola príčinou satanovho pádu.
Eva bola pokúšaná v troch oblastiach, ktoré o niekoľko tisícročí neskôr jasne pomenoval apoštol Ján, keď písal o vplyve sveta na život kresťana: „Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ (1J 2,16) Eva pocítila žiadosť tela, keď si uvedomila, že zakázané ovocie „by bolo dobre jesť“, žiadosť očí ju presviedčala, že strom „je zvodný pre oči“ a pýcha života Eve zdôrazňovala, že je „lákavý na zmúdrenie“.
Všetko, čo potrebujete vedieť o pôste // Ako sa postiť krok za krokom
Dôsledky pádu do hriechu
Vráťme sa však k prvému ľudskému páru a k tomu, čo nasledovalo po tom, ako porušili Boží zákaz a padli do hriechu. Biblia hovorí, že si uvedomili svoju nahotu. Aj predtým boli nahí, ale pocit viny prameniaci z porušenia prikázania, spôsobil, že sa im „otvorili oči“. Ide o vytriezvenie, ktoré pravidelne prichádza po vykonanom hriechu. Diabol, ktorý človeku sľubuje dobré pocity spojené s hriechom, veľmi rád na človeka uvalí pocit viny, akonáhle je hriech vykonaný. Nie nadarmo je jedným z jeho titulov „žalobca našich bratov“. (Zj 12,10) Božia prítomnosť a sláva, ktorá Adama s Evou obklopovala od okamihu ich stvorenia, zrazu odišla a oni si uvedomili, že sú úplne nahí, odhalení vo svojom zlyhaní, vydaní napospas pocitu viny a odsúdenia.
Okrem nahoty hanby sa u prvých ľudí po páde do hriechu objavil strach z Boha. V dôsledku hriechu stihli aktérov týchto udalostí kliatby. Hospodin preklial hada, odsúdil ho k večnému plazeniu sa po zemi a nekončiacemu nepriateľstvu medzi jeho a ľudským potomstvom. Súčasťou Božieho odsudzujúceho výroku na hada je tiež tzv. protoevanjelium, prvé zasľúbenie Mesiáša v Písme. „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“ (Gn 3,15) Ide o Boží prísľub, že raz sa na scéne svetových dejín objaví potomok, presnejšie „semeno ženy“, ktorý prinesie satanovi skazu.
Nad ženou bola vyslovená kliatba týkajúca sa tehotenských a pôrodných komplikácií, ktoré neboli v pôvodnom Božom pláne rovnako ako nerovné postavenie žien a mužov, ktoré je tiež spomenuté ako dôsledok pádu do hriechu. Dôsledok pádu do hriechu pre muža sa týkal celej zeme. Skončilo obdobie radostného a bezstarostného živote v rajskej záhrade. Zem bola prekliata a jej prirodzenosťou sa stalo rodenie „tŕnia a hložia“. Dobré ovocie a úroda zeme už neboli samozrejmosťou. Na získanie úrody bolo potreba vynaložiť tvrdé úsilie a prácu. Muž počul nasledujúci výrok: „V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.“ (v. 19) Ľudský život po páde do hriechu predstavuje tvrdú prácu a pominuteľnosť, končiacu sa smrťou. Ľuďom bol odopretý prístup k stromu života, tzn. k večnosti, a boli vyhnaní z raja do nehostinnej zeme, aby bojovali o prežitie. V prírode už naďalej nevládla harmónia.
Ešte predtým, ako Boh vyhnal ľudí zo záhrady Eden, vyriešil problém ich nahoty a hanby. Ľudia si s dôsledkami svojho hriechu sami poradiť nedokázali. Zástery z figového lístia im nepomohli. Bol to sám Boh, ktorý im urobil odev: „Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich.“ (v. 21) Odev, ktorý zakryl ľudskú nahotu a hanbu, bol vyrobený zo zvieracej kože. Znamená to, že kvôli hriechu človeka musela byť prinesená zástupná obeť, muselo zomrieť zviera (alebo zvieratá) a musela byť preliata krv. Už vtedy Boh ľuďom ukázal princíp krvavých obetí, ktoré prinášali ľuďom odpustenie hriechov.
Vek svedomia a prvotný hriech
Po vyhnaní z raja vstúpilo ľudstvo do obdobia, ktoré biblickí učitelia a teológovia nazývajú „vekom svedomia“. Pre ľudí neexistovala žiadna vonkajšia norma, ktorá by hovorila o tom, čo je dobré a čo zlé. Nebol žiadny zákon alebo morálny kódex, podľa ktorého by sa ľudia mali riadiť. Zameriame sa teraz na toto obdobie, pretože pre skúmanie hriechu je veľmi dôležité.
Moderné humanistické chápanie etiky je založené na relativite mravných hodnôt. Humanisti by teda povedali, že niečo, čo kedysi bolo hriechom, dnes už hriechom nie je. Pravda je však taká, že Božie normy sa vôbec nezmenili, sú univerzálne pre všetkých ľudí a platia dodnes. Je pravdou, že hriech je prestúpením zákona. Je však pravdou tiež to, že je duchovnou skutočnosťou, ktorá existuje a ničí ľudské životy bez ohľadu na to, či existuje nejaký zákon a či nie. Hriech tu bol od počiatku. Existoval už od Luciferovej vzbury neposlušnosťou Adama a Evy vstúpil do ich životov, začal ich ničiť a ako duchovná realita sa prenášal tiež na ich potomkov. Apoštol Pavol o tom hovorí nasledujúce: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť - tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (R 5,12) Existuje teda čosi ako „prvotný hriech“, stav, ktorý všetci dedíme po Adamovi, bez toho, že by sme sami zhrešili. V tomto stave je obsiahnutá smrť, zatratenie, a taktiež tendencia ku konaniu vlastných hriechov, ktorú Písmo nazýva „telesnosťou“, alebo „hriešnou prirodzenosťou“ (po grécky: sarx).
Kain a Ábel: Prvá vražda
Vek svedomia nám odhaľuje, ako rýchlo dokázala sila hriechu úplne pokaziť ľudstvo. Hneď v druhej generácii ľudského rodu sa objavil jeden z najťažších hriechov: vražda. Kain vtedy zabil svojho brata Ábela. Išlo o prvú náboženskú vraždu v dejinách. Obaja bratia obetovali Bohu. Ábel priniesol krvavú obeť zo stáda oviec, ktoré pásol. Kain obetoval nekrvavú obeť z plodov zeme, ktorú obrábal. Rozdiel medzi nimi spočíval v tom, že Ábel konal podľa zjavenia, ktorého sa dostalo jeho otcovi Adamovi. Kain sa pokúsil vytvoriť vlastný spôsob obetovania, vlastné náboženstvo.
„Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!“ (Gn 4,5-7) Kain veľmi ťažko znášal svoj náboženský neúspech. Boh však prejavil svoj záujem o jeho život, prihovoril sa mu a dal mu nádej. Je zaujímavé, že sa zmieňuje o hriechu ako o sile, ktorá striehne na človeka a ktorú má človek premôcť.
Hneď po spáchaní tohto hriechu sa aj u Kaina objavil pocit viny a vedomie hriechu. Povedal Hospodinovi: „Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená.“ (Gn 4,13 ROH) Napriek vážnosti Kainovho hriechu ho nestihol priamy trest, Boh nad ním iba vyslovil kliatbu. Hospodin označil Kaina znamením, ktoré ho malo ochraňovať pred krvnou pomstou za vraždu. Priamy trest za hriech nezasiahol ani Kainovho „pra-pra-pra-pravnuka“ Lámecha, ktorý bol prvým polygamistom v histórii. Opustil pôvodný koncept rodiny ako zväzku muža s jednou ženou a oženil sa s dvomi ženami. Polygamia sa neskôr stala v orientálnych kultúrach pravidlom. No Lámechov hriech bol ešte väčší. Dokonca sa ním chválil a tvrdil, že bol väčší ako ten Kainov: „Raz povedal Lámech svojim ženám: Ádá a Cillá, čujte môj hlas, Lámechove ženy, počúvajte moju reč! Ak b...“
Viera ako základ
Viera je taká pevná, že nič nenahradí jej miesto. Príbeh o premene kameňa na chlieb je hlbokým posolstvom o viere, zjavení a premene. Boh sa zjavuje v rôznych podobách a Jeho Slovo je základom našej viery. Premena je symbolom Jeho moci a lásky, ktorá sa prejavuje v našich životoch. Boh účinkuje v človeku, tak ako Ježiš Kristus bol Boh účinkujúci v človeku. On sa premenil z ohnivého stĺpu, aby sa stal človekom. Prišiel pod tromi menami, pod menami troch synov: Syn človeka (ako prorok), Syn Boží (ako Duch Svätý) a Syn Dávidov (ako Kráľ).
Každé Slovo musí byť tak, ako mu ja verím. Ak zapochybujete v jedno slovo, spôsobí to všetko toto. Biblia nie je vlastný výklad. To musí byť slovo za slovom tak, ako je to napísané. Slovo, nie veta, slovo, jedno slovo! Boh je Duch; Ježiš je telo, v ktorom bol On zahalený. Je to ten istý Boh, ktorý sa zjavuje v rôznych úradoch. Podobne ako ja som pre svoju ženu manžel, pre dcéru otec a pre vnuka starý otec - tri role, jedna osoba. Takto Boh používa slovo „en morphe“ (e-n m-o-r-p-h-e), čo znamená, že On premieňa samého seba.
| Osoba | Úloha |
|---|---|
| Syn človeka | Prorok |
| Syn Boží | Duch Svätý |
| Syn Dávidov | Kráľ |
Eucharistia je symbolom premeny a viery. Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána, v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali. Ježiš, tvoje Slovo je pravda. Srdcia zlyhávajú, strach, vidíme nápis na stene. No, to je v tom telesnom okruhu, že celý svet by toto mal vidieť. Tvoje Slovo v našich srdciach. Otvorme ho. Naše srdcia na povzbudenie. Sme tvoji sluhovia, Pane, v tvojom Slove. Prosíme to v mene Ježiša.
tags: #boh #premenil #kamen #na #chlieb