Mariánska priekopa je najhlbším miestom svetového oceánu, ktoré sa nachádza v západnej časti Tichého oceánu. Táto gigantická trhlina je hlboká viac ako 11 kilometrov, vďaka čomu sú tu mimoriadne drsné podmienky: neustála tma, vysoký tlak a nízke teploty ju robia výnimočnou. Skúmanie Mariánskej priekopy nie je jednoduché. Svedčí o tom aj fakt, že viac ľudí navštívilo vesmír ako dno priekopy.
Kvôli úplnej temnote, teplotám blížiacim sa bodu mrazu a drvivému tlaku sa až do konca 70. rokov 20. storočia predpokladalo, že v týchto hĺbkach nemôže existovať život. Avšak, vďaka pokroku v technológii a výskumu sa nám darí odhaľovať tajomstvá tohto fascinujúceho miesta. Aj napriek extrémnym podmienkam na tomto mieste žije viacero hlbokomorských druhov, ktoré sa takémuto životu perfektne prispôsobili.
Extrémne podmienky Mariánskej priekopy
Podmienky v Mariánskej priekope sú skutočne extrémne: Svetelné lúče na dno oceánu nedosiahnu a tlak na 1 centimeter štvorcový je 1 tona. Okrem toho je voda extrémne kyslá a kvôli nedostatočnému svetlu i mrazivo studená. Aby sme si lepšie priblížili podmienky, ktoré panujú v Mariánskej priekope, môžete si predstaviť, že vám na palci na nohe stojí celá Eiffelova veža. Takto extrémne podmienky sa inak vysvetliť ani nedajú.
Adaptácie rýb na život v hlbokomorských priekopách
Ryby, ktoré obývajú Mariánsku priekopu, si vyvinuli pozoruhodné adaptácie, aby prežili v tomto prostredí. Medzi ne patria:
- Oslabené kosti: Vedci zistili, že keď sa ryby presunuli do útrob oceánu, evolučne im kosti oslabili. Konkrétne sa v ich genóme akoby deaktivoval gén, ktorý spôsoboval tvrdnutie kostí, a tak ich kostra pripomína skôr chrupavku, ktorá sa pod náporom extrémneho tlaku nepoláme.
- Strata génov zodpovedných za vnímanie svetla: Keďže do hadálnej zóny svetlo vôbec nepreniká, ryby stratili takmer všetky gény zodpovedné za jeho vnímanie. Pár ich však napriek tomu zostalo aktívnymi.
- Absencia plynového mechúra: Na rozdiel od rýb, ktoré sa pohybujú bližšie k morskej hladine, hlbokomorské ryby nemajú plynový mechúr, ktorý rybám umožňuje voľné vznášanie v rôznych hĺbkach.
- Väčšie červené krvinky: Ryby žijúce v hĺbkach oceánov sa takisto museli prispôsobiť prostrediu s veľmi nízkym obsahom kyslíka.
- Špeciálne molekuly: Hlbokomorské organizmy produkujú špeciálne molekuly, ktoré pôsobia proti hmotnosti okolitého vodného stĺpca tým, že zväčšujú priestor, ktorý bielkoviny zaberajú vo vnútri buniek organizmu.
Zástupcovia rýb žijúcich v Mariánskej priekope
Aj napriek extrémne nepriaznivým podmienkam obýva Mariánsku priekopu niekoľko druhov rýb, ktoré sa stali predmetom vedeckého záujmu.
Pseudoliparis swirei
Tak sa po latinsky nazýva doposiaľ najhlbšie žijúca objavená ryba. Objavili ju len v roku 2014 a svoj titul získala potom, ako bola spozorovaná v Mariánskej priekope v hĺbke 8187 metrov. Obýva teda tzv. hadálnu zónu oceánov, ktorá je jedným z najextrémnejších prostredí na našej planéte. Niektoré exempláre vyzerajú ako kuracie prsia a v dôsledku dramatického posunu v atmosférickom tlaku sa ryba deformuje podobne ako už spomínaný blobfish. Pri plávaní vo vyšších hĺbkach vyzerá ako trblietavé perleťové stvorenie s priesvitnou kožou a je bez šupín.
Morský slimák (Pseudoliparis belyaevi)
Austrálskym vedcom sa podarilo zachytiť na video morského slimáka z čeľade morských lúčoplutvých rýb v rekordnej hĺbke. Dva dni potom, ako video nakrútili, sa vedcom podľa informácií magazínu The Guardian v japonskej priekope podarilo v hĺbke 8022 metrov pod morom zachytiť ešte dva slimáky druhu Pseudoliparis belyaevi. Ako uvádza vedúci expedície, zakladateľ Deep Sea Research Centre Minderoo-UWA profesor Alan Jamieson, morské slimáky môžu žiť približne o tisíc metrov hlbšie ako iné hlbokomorské ryby vďaka špecifickým modifikáciám.
Ryba bez mena
Vedcom sa vďaka návnade podarilo nalákať rybu ku kamere. Nepodarilo sa im ju však odchytiť. Pokiaľ aspoň jednu vzorku nechytia, nemôžu rybu popísať ani vedecky pomenovať. Hlava ryby pripomína komiksovú verziu hlavy psa a telo má jemné a priehľadné. Môžete vidieť jej orgány. Je úplne iná, ako ostatné ryby tohto druhu. Jej pohyb nemá pevnú štruktúru, len sa tak kĺže. Podľa neho pripomína papierovú vreckovku plávajúcu vo vode.
Mariánska priekopa: Životné výzvy na najhlbšom morskom dne #natueswildtv #dokumentárnyfilm
Ďalšie zaujímavé tvory Mariánskej priekopy
Okrem rýb obývajú Mariánsku priekopu aj ďalšie fascinujúce tvory, ktoré sa prispôsobili extrémne náročným podmienkam.
- Blobfish: Ryba blobfish sa stala slávnou vďaka svojmu želatínovému telu a bola vyhlásená za najškaredšiu rybu v oceáne. Vo svojom prirodzenom prostredí (v hĺbke asi 610 až 1 220 metrov) vyzerá celkom normálne, no keď čelí nižšiemu atmosférickému tlaku, začne sa meniť.
- Žralok Owstonov: Tieto bizarne vyzerajúce tvory sú jediným žijúcim zástupcom čeľade Mitsukurinidae, ktorá sa datuje do obdobia spred 125 miliónov rokov. Majú vyvinutý zmyslový systém známy ako Lorenziniho ampulky, ktorý dokáže rozpoznať slabé elektrické impulzy potenciálnej koristi.
- Ryba Melanocetus: Svojím zjavom pripomína mimozemšťana. Korisť láka výbežkom naplneným zvláštnou baktériou, ktorá vytvára vlastné svetlo.
- Aristostomias scintillans: Dosahuje dĺžku len 15 centimetrov a v pomere voči svojej veľkosti disponuje obrovskou čeľusťou, ktorá je schopná vysunúť sa a otvoriť do nevídaných rozmerov. Čeľusť je lemovaná desiatkami zubov, ktoré sú podobné tesákom a ostrejšie ako zuby pirane. Ich zuby majú priehľadnú štruktúru, ktorá robí ich hrôzostrašné ústa neviditeľnými.
- Chobotnica Dumbo: Tento tvor pláva naprieč oceánom vďaka plutvám, ktoré sa podobajú ušiam. Meno chobotnice odvodili na základe podobnosti s animovaným slonom od Walta Disneyho.
- Strašík maloústy: Táto ryba je vybavená priehľadnou hlavou a jej žiariace oči pozerajú smerom hore, aby mohli ľahšie zbadať svoju korisť.
- Žralok úhorovitý: Svojím vzhľadom sa nápadne podobá na úhora. Na tele má šesť nariasených žiabier a vedci predpokladajú, že ich zjav sa nemenil milióny rokov.
- Argyropelecus hemigymnus: Tieto minirybky majú veľké zreničky a sú schopné rozoznať aj maskované živočíchy.
- Vampyroteuthis infernalis: Zaujímavosťou je, že život týchto druhov je o niečo dlhší ako u väčšiny hlavonožcov, pretože žijú pomalším tempom a obývajú otvorený oceán v hĺbkach 500 až 3 000 metrov.
- Osedax (zombie červy): Tieto tvory si väčšinou pochutnávajú na mŕtvych telách a najviac im chutia veľryby.
tags: #ryba #ktora #zije #v #marianskej #priekope