Tekvice, s ich rozmanitými tvarmi, farbami a veľkosťami, sú neodmysliteľnou súčasťou jesene a symbolom Halloweenu. Či už ide o klasické oranžové Hokkaido, maslovú tekvicu alebo pestrofarebné okrasné tekvice, tieto plody prinášajú do záhrad a domácností radosť a originalitu. Okrasné tekvice k jesennej výzdobe neodmysliteľne patria. Fascinujúcimi tvarmi a farbami zdobia vchody domov, balkóny či obývačky.
Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad. Je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Je bohatá a výživná na vitamín A, ktorý je účinným zdrojom pre posilnenie imunity. Obsahuje aj vitamíny C, B, E a kyselinu listovú. Vhodná je pri diétach, pretože má nízky obsah kalórií. Taktiež je bohatá na antioxidanty, ako alfa-karotén, beta-karotén a beta-kryptoxantín. Tieto antioxidanty chránia pokožku, znižujú riziko rakoviny a očných chorôb. Z minerálnych látok v tekvici nájdete draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď. Semená tekvíc obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.
Druhy tekvíc a ich vlastnosti
Existuje široká škála druhov tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, farbou a využitím. Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznorodosťou tvarov, farieb aj veľkostí.
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Je najznámejší a najrozšírenejší druh z rodu tekvíc. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Do tejto skupiny zaraďujeme vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetovú, olejovú tekvicu a menšie okrasné tekvičky. Zbierajú sa počas celého leta a najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté (výnimkou je olejová tekvica). Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Je nenáročná na pestovanie a mladé plody sa môžu konzumovať aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Spoznáte ju vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Plody sa zbierajú až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo tekvica Blue Kuri so sivomodrou šupkou.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne sa využíva v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
Zimné tekvice, pokiaľ sa zber uskutoční v správnom čase a dodržia potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.
Okrasné tekvice: Krása a využitie
Okrasná tekvica je typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
Sú okrasné tekvice jedlé? U okrasných tekvíc sa tradične označujú iba tie, ktoré sú cenené pre svoj dekoratívny vzhľad. V podstate sú všetky odrody jedlých tekvíc zároveň okrasnými. Avšak, nie všetky okrasné tekvice sú jedlé. Vo všeobecnosti obsahujú plody rastlín z rodu Cucurbita látky kukurbitacíny. Ide o toxické horčiny, ktoré, hoci sa v malých množstvách prirodzene nachádzajú napríklad aj v uhorkách, plody zo skupiny okrasných tekvíc ich obsahujú príliš veľa. Pri konzumácii by vám teda mohli spôsobiť zdravotné problémy − vyvolať zvracanie. Kukurbitacíny sú také horké, že tekvicu by ste v takom množstve, ktoré by vám mohlo ublížiť, neboli schopní skonzumovať.
Populárne odrody okrasných tekvíc:
- Lagenaria (fľašková tekvica): Rastliny s dlhými kríkmi (10-12 metrov) a plodmi bizarných tvarov, ktoré sa používajú nielen na dekoráciu, ale aj na jedlo a v ľudovom liečiteľstve.
- Koruna alebo hviezda tekvica: Charakteristické sú plody v tvare dáždnika, hviezdy alebo koruny. Rastliny sú nízke (1-2 metre) a používajú sa na zdobenie stien, oblúkov či altánkov.
- Bradavčitá (Warty): Odroda s rôznofarebnými plodmi (žlté, biele, čierne, oranžové, škvrnité, pruhované) a rastom do troch metrov.
- V tvare hrušky: Kučeravé tekvice s plodmi hruškovitého tvaru, ktoré sa používajú na zdobenie a konzumáciu.
- Mandarin: Plody podobné mandarinkám, oranžové, zaoblené, s hmotnosťou okolo 300 gramov.
- Oranžová: Jasne oranžové plody pripomínajúce pomaranč, s hmotnosťou okolo 250 gramov.
- Turbína alebo tekvica huba: Odroda s relatívne veľkými plodmi, ktoré sa skladajú z dvoch častí a pripomínajú huby. Rastú do výšky približne 1,5 metra.
- Jack (malý): Podobný odrode pomaranč, s jasne oranžovými plodmi s priemerom asi 10 cm. Kríky sú vysoko produktívne.
- Turecký turban: Jedlá odroda s rýchlym rastom (až šesť metrov za pár týždňov), vhodná na vertikálne záhradníctvo. Plody majú priemer do 15 cm.
- Baby Boo: Unikátna odroda s bielymi plodmi s hmotnosťou do 200 gramov a priemerom 10-15 cm, vhodná na konzumáciu.
- Sladké knedle (Sweet Dumpling): Krásne plody so zeleným podkladom a oranžovými pruhmi, ideálne na dekoráciu interiéru.
- Kleine bicolor: Patrí k odrodám v tvare hrušky, často so zelenou farbou.
- Bischofsmutzen: Zrelé tekvice pozostávajúce z hemisfér rôznych veľkostí, sfarbené do biela a zelena alebo červena.
Výsev a sadenie okrasnej tekvice
Tekvice sú teplomilné jednoročné rastliny, ktoré potrebujú slnečné stanovištia s úrodnou pôdou. Ideálne je umiestnenie orientované na juh. Tekvice dobre reagujú na organické hnojenie, preto sa často pestujú ako kompostový kryt. Okrasné tekvice nie sú na pestovanie náročné. Môžete ich nechať plaziť sa po zemi, tu však hrozí riziko, že počas daždivého leta začnú plody zahnívať. Pomôcť môže nastieľanie slamy či drevených pilín, ale ešte lepšou prevenciou je ich pestovanie na plote, pergole alebo inej konštrukcii. Po nej sa bude rastlina popínať podobne ako uhorka, plody sa vytvoria nad zemou a budú mať okolo seba dosť priestoru i vzduchu. Neutlačia sa, získate tak krajšiu úrodu a skvelý štart na dlhú životnosť jesennej dekorácie.
Pestovanie okrasných tekvíc je pomerne jednoduché:
- Kedy sadiť: Okrasné tekvice z mixu sa vysievajú na jar, najlepšie v apríli až máji, keď sa teplota pôdy dostane na minimálne 15-18°C. Semená môžete vysievať priamo do pôdy alebo predpestovať sadenice v interiéri a vysadiť ich von, keď pominú posledné mrazy. Predpestovanie je vhodné v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov, ideálne tak začíname už na začiatku apríla.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Keď rastliny vzídu, je dôležité ich riediť, aby medzi nimi bola vzdialenosť 50-70 cm, pretože okrasné tekvice majú tendenciu rásť do šírky a potrebujú dostatok miesta. Riadky by mali byť od seba vzdialené 1-1,5 m, aby sa zabezpečil priestor pre rast a tvorbu plodov.
- Miesto a pôda: Okrasné tekvice zo zmesi preferujú slnečné miesto s dostatkom svetla, ktoré podporí ich rast a kvitnutie. Môžete ich pestovať na záhonoch, kde budú mať dostatok slnka. Pôda by mala byť úrodná, hlboká a dobre priepustná. Tekvice sú náročné na pôdu bohatú na živiny a preferujú pôdu s pH 6-7 (mierne kyslá až neutrálna). Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost.
Pri pestovaní v kvetináčoch je dôležité zvoliť dostatočne veľké nádoby (aspoň 45 cm široké) s dobrou cirkuláciou vzduchu. Okrem slnka rastlina potrebuje aj opeľovače, napr. včely.
Starostlivosť o okrasné tekvice
Pestovanie tekvíc nie je náročné. Vyžadujú si občasné odburiňovanie a pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Zavlažovanie by malo smerovať ku koreňom, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam. Hnojenie organickými hnojivami podporuje rast a tvorbu plodov. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov. Pri pestovaní okrasných tekvíc je dôležité zabezpečiť dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami (50-70 cm) a medzi riadkami (1-1,5 m), pretože majú tendenciu rásť do šírky.
Ručné opeľovanie tekvíc!
Ochrana pred chorobami a škodcami
Tekvice sú veľmi odolné rastliny, no môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie ochorenia patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účinné širokospektrálne fungicídy. Vzhľadom na riziko hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov.
- Múčnatka tekvice: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scenáru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody.
- Peronospóra: Prejavuje sa ako žlté škvrny na hornom povrchu listov, ktoré sa s progresiou ochorenia stávajú nekrotickými.
- Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Odpoveďou na ich napadnutie je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narúšajú tok živín a vody k rastline.
- Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny.
Pestovanie tekvice na opore prináša riešenie. Vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob, ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi, majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukcia a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.
Zber a skladovanie okrasných tekvíc
Základom na získanie kvalitnej a odolnej úrody je správny čas zberu. Plody musia na rastline poriadne dozrieť. Vôbec sa vám neoplatí oberať tekvice, ktoré sú ešte svieže a majú lesklú, dužinatú stopku. Tá má byť už suchá, popraskaná, matná. Zelené zafarbenie by malo vystriedať zažltnuté či béžové. Po zaklopaní na tekvičku sa má ozvať dutý zvuk. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia, ktoré by malo v ideálnom prípade pretrvať ešte aspoň týždeň. To, žiaľ, nie je v jeseni jednoduché. Tekvičky by mali najprv dobre dozrieť na rastline, potom kvalitne preschnúť poukladané na záhone či terase. Rozhodne vám neoplatí ponáhľať sa so zberom. Vždy je lepšie počkať na slnečný deň, ako nasilu brať zo záhona mokré tekvice. Budete mať zbytočne viac starostí s ich sušením, ktoré navyše vôbec nemusí byť úspešné.
Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu. Okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.
Po úspešnom a správnom zbere a po prvotnom usušení tekvičiek je čas postarať sa o to, aby plody naozaj kvalitne preschli. Osvedčilo sa ponechať ich niekoľko dní až dva týždne v miestnosti, kde je suchý teplý vzduch. Rozmiestnite ich do debničky vystlanej slamou, aby sa neotlačili a boli na vzdušnom podklade. Neskôr na dlhodobé skladovanie je najvhodnejšia teplota v rozmedzí 10 až 18 °C, priestory by mali byť naďalej vzdušné a podklad mäkký.
Čomu sa vyhnúť pri sušení a skladovaní:
- Prepichovanie tekvíc: Niektorí ľudia si myslia, že prepichnutie tekvice zabezpečí ľahšie preschnutie aj vnútri. V skutočnosti však ide o neželanú ranu, okolo ktorej plod často začne hniť či plesnieť.
- Prestriekanie lakom: Neodporúčame ani prestriekať ich transparentným matným lakom. Skúsenosti hovoria, že ak tekvica nie je dobre presušená, lak zakonzervuje len vlhkosť vnútri a plod sa začne pomerne rýchlo kaziť. Tekvička by mala dýchať a naďalej pomaly schnúť, aby vydržala čo najdlhšie.
- Navŕšenie na kôpku: Tekvice navŕšené na kôpke v košíku síce vyzerajú efektne, ale nevydržia dlho. Otlačia sa navzájom a miesta, na ktoré je sústavne vyvíjaný tlak, začínajú postupne mäknúť a hniť.
Ak si chcete vytvoriť zátišie s tekvicami, odporúčame použiť suchý a vzdušný prírodný materiál ako podklad. Dobre poslúži aj jutovina, rafia či sisal. Okrasné tekvice ostanú najdlhšie krásne v chladnej a slnečnej miestnosti, akou je napríklad chodba alebo hala.
| Druh tekvice | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|
| Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) | Popínavé alebo pôdopokryvné rastliny s rôznymi tvarmi a farbami plodov. | Konzum, dekorácia |
| Tekvica muškátová (Cucurbita moschata) | Hruškovitý tvar, maslovo-orechová chuť. | Konzum |
| Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) | Hrubé stonky, veľké plody, napr. Hokkaido. | Konzum, dekorácia |
| Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia) | Jediný druh, ktorý sa v našich končinách nekonzumuje. | Podnož na štepenie uhoriek a melónov |
tags: #sadenie #okrasnej #tekvice